Jahňací štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jahňací štít
vrch
Jahňací štít z Kopského sedla
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Poprad, Dunajec
Nadmorská výška 2 229,6 m n. m.
Súradnice 49°13′11″S 20°12′29″V / 49,2197°S 20,208°V / 49.2197; 20.208
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej značke od Chaty pri Zelenom plese
Prvovýstup Robert Townson
 - dátum 1793
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Jahňací štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jahňací štít[1] (2 229,6 m n. m.[2][3]) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad osadou Tatranské Matliare, približne 17 km severozápadne od Kežmarku.[4] Juhovýchodným smerom stojí v Doline Zeleného plesa Chata pri Zelenom plese.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Tatranská Javorina, severovýchodne sa nachádza Ždiar, východne Tatranská Kotlina, Lendak a Kežmarské Žľaby, juhovýchodne Tatranské Matliare a Tatranská Lomnica a južne Starý Smokovec.[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica medzi národnou prírodnou rezerváciou Javorová dolina a Dolina Bielej vody kežmarskej.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Jahňací štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Kolovým štítom (2 418 m n. m.) a Kopským sedlom (1 750 m n. m.). Severozápadným smerom z vrcholu vybieha rázsocha vrchu Jahnence (1 863 m n. m.), juhovýchodným vedie rázsocha Kozieho štítu (2 111 m n. m.), čím s hlavným hrebeňom vytvárajú pravouhlý kríž.[4] Severným smerom sa nachádza Muráň (1 890 m n. m.), Havran (2 152 m n. m.), Ždiarska vidla (2 142 m n. m.), Hlúpy (2 061 m n. m.) a Zadné Jatky (2 020 m n. m.), východným Predné Jatky (2 012 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Bujačí vrch (1 947 m n. m.) a Kozí štít, južným Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Jastrabia veža (2 137 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.) a Kolový štít (2 418 m n. m.) a západným Svinka (2 163 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Svišťovky (2 070 m n. m.) a Jahnence.[3] Západne sa nachádza Kolová dolina s Kolovým plesom, ktorým odteká voda Kolovým potokom do Meďodolského potoka v povodí Dunajca, rovnakým smerom putuje voda aj Jahňacím potokom zo severne ležiaceho Jahňacieho kotla. Východne hrebeň padá do Doliny Bielych plies, ktorú odvodňuje Kežmarská Biela voda a z južných svahov voda odteká Dolinou Zeleného plesa Zeleným potokom v povodí rieky Poprad. Na vrchol vedie značený turistický chodník.[4]

Hrebene[upraviť | upraviť zdroj]

Z vrcholu vybiehajú štyri hrebene:

Toponýmia Jahňacieho štítu[upraviť | upraviť zdroj]

Nakoľko sa názvy niektorých iných tatranských štítov vyvíjali aj dlhšie a ich názvy boli menené častejšie, môžeme konštatovať, že názvoslovie Jahňacieho štítu bolo pomerne ustálené. Veď poznáme pravdepodobne len tri historické názvy tohto štítu. Za dnešný názov môžeme čiastočne vďačiť aj Uhorskému karpatskému spolku, pretože ten bol v posledných rokoch 19. storočia a na začiatku minulého storočia veľmi aktívny aj v tvorbe názvov pre objekty v Tatrách.

Štít Bieleho plesa[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa prvýkrát spomína ako „Štít Bieleho plesa“ už v roku 1793 v itinerári Roberta Townsona, ktorý vykonal najstarší doložený výstup na tento štít. Keďže Robert Townson bol anglického pôvodu, presné znenie názvu bolo „White Lake Peak“. Názov bol odvodený od polohy elevácie nad Veľkým Bielym plesom, ktoré je pôvodom morénovité. Turizmus v Tatrách ešte v tejto dobe nebol rozvinutý, preto sa daný názov neujal.

Lastovica[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorcov názvoslovia Vysokotatranských elevácií a depresií zaujal v neskoršej dobe hojný výskyt murárika červenokrídleho, ľudovo nazývaného ako skalná lastovica, podľa ktorého ho nazvali Lastovica. Tento vták skutočne zapadá do skalného prostredia, kde aj žije. Dnešní vedci zaoberajúci sa biológiou však tvrdia, že podľa opisu z dávnejších dôb ide skôr o dážďovníka. Tieto dva druhy sa na seba veľmi podobajú a aj vďaka nim sa časom Jahňací štít nazýval Lastovicou.

Dnešný názov[upraviť | upraviť zdroj]

Rupicapra Rupicapra Tatrica

V dnešnej dobe nazývame túto eleváciu ako Jahňací štít. Pôvod tohto názvu sa s istotou nedá pripísať belianskym a kežmarským pastierom oviec, ktorí ich pásli aj v okolí Jahňacieho štítu. Hlavný dôvod na toto tvrdenie je fakt, že pytliaci kedysi jahňatami nazývali aj mladé kamzíky. Svedčí o tom aj to, že aj v dnešnom nemeckom názvosloví sa zachoval názov „Kamzičí štít“ vo forme „Gemsenspitze“ a to isté platí aj pre maďarčinu, tu zas v podobe „Zerge-csúcs“.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Jahňací štít je prístupný po žltom značkovanom chodníku od Chaty pri Zelenom plese cez Červenú dolinu. Pred výstupom na štít, pri prechode cez Kolový priechod, je chodník náročnejší, vedú ním reťaze. Od chaty trvá výstup 2,5 hodiny, pričom ku chate sa dá dostať buď zo Skalnatého plesa cez Veľkú Svišťovku alebo Dolinou Kežmarskej Bielej vody z Kežmarských Žľabov. Ďalšou možnosťou pre prístup je turistický chodník zo Ždiaru cez Široké a Kopské sedlo.[4]

Prvovýstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý známy výstup na štít uskutočnil anglický cestovateľ Robert Townson so sprievodcom Hansom Grossom v auguste 1793 pri svojej návšteve Uhorska, pred ním však na štít pravdepodobne vyšli pastieri a pytliaci z okolia a tiež baníci ťažiaci v 18. storočí v okolí štítu meď. V roku 1911 boli na štíte prví horolezci počas zimy.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky prístupný skalnatý vrchol[6] ponúka nerušený kruhový rozhľad na široké okolie. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy, Levočské vrchy, Slanské vrchy, Branisko a Volovské vrchy.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  3. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ivan Bohuš, Tatranské štíty a ľudia, 4. vydanie, 2017, ISBN 978-80-969017-9-1
  2. Vydavateľstvo BASET, Tatry, ISBN 978-80-7340-115-3
  3. Tatraplan, mapa, ISBN 978-80-971376-3-2