Jahňací štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jahňací štít
vrch
Jahnaci stit from Kopske sedlo.jpg
Jahňací štít z Kopského sedla
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad, Dunajec
Nadmorská výška 2 229,6 m n. m.
Súradnice 49°13′10″S 20°12′29″V / 49,2194444°S 20,2080556°V / 49.2194444; 20.2080556
Najľahší výstup z Chaty pri Zelenom Plese cez Červenú dolinu
Prvovýstup Robert Townson
 - dátum 1793
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Jahňací štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jahňací štít je štít v rázsoche Lomnického štítu vo Vysokých Tatrách.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Jahňací štít sa vypína v severovýchodnej časti Vysokých Tatier. V minulosti niesol Jahňací štít aj tieto pomenovania: Štít Bieleho plesa, Lastovica či Biely štít.

Z vrcholu vybiehajú štyri hrebene:

Zo štítu je pekný výhľad na okolité doliny a štíty (Lomnický štít, Pyšný štít, Kolový štít a iné), no vidno je i Poľsko a Pieniny s ich vrcholom Tri koruny.

Okolie štítu[upraviť | upraviť zdroj]

Zo štítu je výhľad na Belianske Tatry, okolité doliny, Lomnický štít, Pieniny. Výhľad patrí medzi najkrajšie vo Vysokých Tatrách.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Jahňací štít je prístupný po žltom značkovanom chodníku od Chaty pri Zelenom plese cez Červenú dolinu TouristicMarkingStripe-RAL yellow.svg. Pred výstupom na štít, pri prechode cez Kolový priechod, je chodník náročnejší, vedú ním reťaze. Od chaty trvá výstup 2 a pol hodiny, k chate sa dá dostať buď zo Skalnatého plesa cez Veľkú Svišťovku alebo Dolinou Kežmarskej Bielej vody z Kežmarských Žľabov. Ďalšou možnosťou pre prístup je turistický chodník zo Ždiaru cez Široké a Kopské sedlo.

Prvovýstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý známy výstup na štít uskutočnil anglický cestovateľ Robert Townson so sprievodcom Hansom Grossom v auguste 1793 pri svojej návšteve Uhorska, pred ním však na štít pravdepodobne vyšli pastieri a pytliaci z okolia a tiež baníci ťažiaci v 18. storočí v okolí štítu meď. V roku 1911 boli na štíte prví horolezci počas zimy.

Toponýmia Jahňacieho štítu[upraviť | upraviť zdroj]

Štít Bieleho plesa[upraviť | upraviť zdroj]

Jahňací štít sa prvýkrát nazýva ako „Štít Bieleho plesa“. Názov je prvý krát spomínaný Robertom Townsonom v roku 1793 v jeho itinerári prvovýstupu na tento štít.

Keďže bol Robert Townson anglického pôvodu, presné znenie názvu bolo „White Lake Peak“. Názov bol odvodený od polohy elevácie nad Veľkým Bielym plesom, ktoré je pôvodom morénovité.

Turizmus v Tatrách ešte v tejto dobe nebol rozvinutý, preto sa daný názov až tak neujal.

Lastovica[upraviť | upraviť zdroj]

Iných tvorcov názvoslovia Vysokotatranských elevácií a depresií zaujal iný názov. Inšpiroval ich hojne sa v tejto oblasti vyskytovaný murárik červenokrídly, ľudovo nazývaný ako skalná lastovica.

Tento vták skutočne zapadá do skalného prostredia, kde aj žije. Dnešní vedci zaoberajúci sa biológiou však tvrdia, že podľa opisu z dávnejších dôb ide skôr o vtáka dážďovníka.

Tieto dva vtáky sa na seba veľmi podobajú a aj vďaka nim sa časom Jahňací štít nazýval Lastovicou.

Dnešný názov[upraviť | upraviť zdroj]

Rupicapra Rupicapra Tatrica

V dnešnej dobe nazývame túto eleváciu ako Jahňací štít.

Pôvod tohto názvu sa s istotou nedá pripísať belianskym a kežmarským pastierom oviec, ktorí ich pásli aj v okolí Jahňacieho štítu. Hlavný dôvod na toto tvrdenie je fakt, že pytliaci kedysi jahňatami nazývali aj mladé kamzíky. Svedčí o tom aj to, že aj v dnešnom nemeckom názvosloví sa zachoval názov „Kamzičí štít“ vo forme „Gemsenspitze“ a to isté platí aj pre maďarčinu, tu zas v podobe „Zerge-csúcs“.

Zhodnotenie vývoja názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Nakoľko sa názvy niektorých iných tatranských štítov vyvíjali aj dlhšie a ich názvy boli menené častejšie, môžeme konštatovať, že názvoslovie Jahňacieho štítu bolo pomerne ustálené. Veď poznáme pravdepodobne len tri historické názvy tohto štítu.

Za dnešný názov môžeme čiastočne vďačiť aj Uhorskému karpatskému spolku, pretože ten bol v posledných rokoch 19. storočia a na začiatku minulého storočia veľmi aktívny aj v tvorbe názvov pre objekty v Tatrách.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ivan Bohuš, Tatranské štíty a ľudia, 4. vydanie, 2017, ISBN 978-80-969017-9-1
  2. Vydavateľstvo BASET, Tatry, ISBN 978-80-7340-115-3
  3. Tatraplan, mapa, ISBN 978-80-971376-3-2