Dolina Zeleného plesa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°12′38″S 20°14′01″V / 49,210501°S 20,233727°V / 49.210501; 20.233727
Dolina Zeleného plesa
dolina
Zielona Dolina Kieżmarska a1.jpg
Dolina Zeleného plesa
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 49°12′38″S 20°14′01″V / 49,210501°S 20,233727°V / 49.210501; 20.233727
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Dolina Zeleného plesa
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Dolina Zeleného plesa (poľ. Dolina Zielona Kieżmarska) je jedno z troch odvetví Doliny Bielej vody kežmarskej vo Vysokých Tatrách. Zasahuje hlboko do severovýchodných úbočí Lomnického štítu. Má 14,5 km².[1]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Od severu ju ohraničuje hrebeň Žeruchových veží, zo západu Kolová dolina a Čierna dolina Na juhozápade ju od Malej Studenej doliny oddeľuje hrebeň Vyšnej a Nižnej Baranej strážnice, Baranie rohy, Pyšný štít a masív Lomnického štítu. Na juhovýchodnej strane za hrebeňom Vidlových veží a za Kežmarským štítom je Skalnatá dolina. Na horných poschodiach doliny sú: Červená dolina, Malá Zmrzlá dolina, Veľká Zmrzlá dolina a Medená kotlina.[1] Nad dolinou sa vypína severná stena Malého Kežmarského štítu.

Plesá a potoky[upraviť | upraviť zdroj]

Z histórie[upraviť | upraviť zdroj]

Zelené pleso a jeho okolie i samotnú dolinu navštevovali už v 16. storočí a pravdepodobne aj dávno predtým hľadači pokladov, pastieri a pytliaci. Profesori kežmarského lýcea sem vodili svojich študentov, na turistické vychádzky sa tu vyberala vysoká kežmarská spoločnosť. Známa je návšteva Beaty Laskej, hradnej panej, ktorá v júni 1565 sa vydala na dlhú túru so svojim sprievodom z Kežmarku do Veľkej Zmrzlej doliny.

Uhorský karpatský spolok rýchlo reagoval na stále zvyšujúcu sa návštevnosť doliny a počas predsedníctva Egida Berzeviciho postavili v roku 1876 pri ceste vedúcej k Zelenému plesu na Predných meďodoloch prvú útulňu, ktorú nazvali Egidova chata. Potom ako zhorela na zhorenisku postavili novú chatu, ktorá bola niekoľko razy prestavaná až do dnešnej podoby. Nesie názov Chata pri Zelenom plese.[1][2][3][4]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. BOHUŠ ML., Ivan. Tatranské doliny. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-09-1. S. 94.
  3. HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76-11-6.
  4. GAŠPAR, Ján. Tatry. Staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Region Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 261.
  5. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]