Dolina Suchej Wody Gąsienicowej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 49°15′54″S 20°01′53″V / 49,265°S 20,03138°V / 49.265; 20.03138
Dolina Suchej Wody Gąsienicowej
dolina
Hala gasienicowa 29.10.2005.jpg
Dolina Gąsienicowa – horné poschodie Doliny Suchej Wody
Štát Poľsko Poľsko
Región Malopoľské vojvodstvo
Okres Tatranský
Obec Tatranská Bukovina
Pohorie Západné Tatry
Súradnice 49°15′54″S 20°01′53″V / 49,265°S 20,03138°V / 49.265; 20.03138
Poloha v Poľsku
Red pog.svg
Poloha v Poľsku
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Dolina Suchej Wody Gąsienicowej
Horné poschodie Doliny Pańszczyca
Koryto Suchej Wody

Dolina Suchej Wody Gąsienicowej aj Dolina Suchej Wody (slov. Dolina Suchej vody, nem. Suchawodatal, maď. Sucha woda völgy) je dolina v poľských Vysokých Tatrách. Vedie ňou hranica medzi Vysokými a Západnými Tatrami (od Ľaliového sedla korytom potoka Sucha Woda). Názov doliny je od potoka Sucha Woda, ktorého koryto býva na dlhých úsekoch suché a voda tečie pod zemou.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Dolina má rozlohu približne 21 km², a je dlhá okolo 8 km. Hornú a prostrednú časť doliny ohraničuje:

Ťažšie je ohraničiť dolinu na jej najnižšej časti. Hranicu tvoria nízke chrbty a morénové valy. Najďalej na severe ju ohraničuje Kotlinowy Wierch a Kobyła. Na východe u Niżniego Toporowego Stawu potok Sucha Woda, ktorý sa stáča od severu na severovýchod a tečie trochu na juh od cesty Droga Oswalda Balzera a vytvára prírodnú hranicu medzi Tatrami a Podtatranskou brázdou.

Vo výške 1 157 m n. m. (na mieste sútoku Suchej Wody s Pańszczyckim Potokiem) sa dolina delí na: Dolinu Gąsienicowu a Dolinu Pańszczyca.

Dolinu Suchej Wody formoval ľadovec. Prevládajú v nej granitické horniny a (v Západných Tatrách) sedimentárne horniny v typickom trojpodlažnom usporiadaní. Na vyšších poschodiach doliny sú morény a ľadovcové kotle. Dolina je porastená kosodrevinou a smrekovým porastom.

Nachádza sa tu veľa krasových útvarov. Voda preteká mnohými podzemnými kavernami, stráca sa nielen v koryte Suchej Wody, ale aj v jeho v jeho prítokoch v Czarnym Potoku a Pańszczyckom Potoku. Pramene sa objavujú na mnohých vzdialených miestach. Časť podzemných vôd vyviera v iných dolinách, napríklad prameň Goryczkowe Wywierzysko, prameň v Jaskyni Kasprowej Niżnej a prameň Wywierzysko Olczyskie. V doline medzi kosodrevinou sú veľké rašeliniská.

V dolnej časti doliny sú dve neveľké morénové plieska Toporowy Staw Wyżni a Toporowy Staw Niżni.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Na Hali Gąsienicowej v rokoch 1921 – 1925 bola postavená Chata PTTK Murowaniec. Stojí tu budova Horolezeckej školy, horáreň poľského TANAPu, meteorologická stanica, a niekoľko salašov. Dolinou a jej oddeleniami vedie niekoľko turistických chodníkov.

Dolnou časťou vedú dva:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Suchej Wody Gąsienicowej na poľskej Wikipédii.