Dolina Suchej Wody Gąsienicowej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°15′54″S 20°01′53″V / 49,265°S 20,03138°V / 49.265; 20.03138
Dolina Suchej Wody Gąsienicowej
dolina
Hala gasienicowa 29.10.2005.jpg
Dolina Gąsienicowa – horné poschodie Doliny Suchej Wody
Štát Poľsko Poľsko
Región Malopoľské vojvodstvo
Okres Tatranský
Obec Tatranská Bukovina
Pohorie Západné Tatry
Súradnice 49°15′54″S 20°01′53″V / 49,265°S 20,03138°V / 49.265; 20.03138
Poloha v Poľsku
Red pog.svg
Poloha v Poľsku
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Dolina Suchej Wody Gąsienicowej
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Horné poschodie Doliny Pańszczyca
Koryto Suchej Wody

Dolina Suchej Wody Gąsienicowej aj Dolina Suchej Wody (slov. Dolina Suchej vody, nem. Suchawodatal, maď. Sucha woda völgy) je dolina v poľských Vysokých Tatrách. Vedie ňou hranica medzi Vysokými a Západnými Tatrami (od Ľaliového sedla korytom potoka Sucha Woda). Názov doliny je od potoka Sucha Woda, ktorého koryto býva na dlhých úsekoch suché a voda tečie pod zemou.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Dolina má rozlohu približne 21 km², a je dlhá okolo 8 km. Hornú a prostrednú časť doliny ohraničuje:

Ťažšie je ohraničiť dolinu na jej najnižšej časti. Hranicu tvoria nízke chrbty a morénové valy. Najďalej na severe ju ohraničuje Kotlinowy Wierch a Kobyła. Na východe u Niżniego Toporowego Stawu potok Sucha Woda, ktorý sa stáča od severu na severovýchod a tečie trochu na juh od cesty Droga Oswalda Balzera a vytvára prírodnú hranicu medzi Tatrami a Podtatranskou brázdou.

Vo výške 1 157 m n. m. (na mieste sútoku Suchej Wody s Pańszczyckim Potokiem) sa dolina delí na: Dolinu Gąsienicowu a Dolinu Pańszczyca.

Dolinu Suchej Wody formoval ľadovec. Prevládajú v nej granitické horniny a (v Západných Tatrách) sedimentárne horniny v typickom trojpodlažnom usporiadaní. Na vyšších poschodiach doliny sú morény a ľadovcové kotle. Dolina je porastená kosodrevinou a smrekovým porastom.

Nachádza sa tu veľa krasových útvarov. Voda preteká mnohými podzemnými kavernami, stráca sa nielen v koryte Suchej Wody, ale aj v jeho v jeho prítokoch v Czarnym Potoku a Pańszczyckom Potoku. Pramene sa objavujú na mnohých vzdialených miestach. Časť podzemných vôd vyviera v iných dolinách, napríklad prameň Goryczkowe Wywierzysko, prameň v Jaskyni Kasprowej Niżnej a prameň Wywierzysko Olczyskie. V doline medzi kosodrevinou sú veľké rašeliniská.

V dolnej časti doliny sú dve neveľké morénové plieska Toporowy Staw Wyżni a Toporowy Staw Niżni.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Na Hali Gąsienicowej v rokoch 1921 – 1925 bola postavená Chata PTTK Murowaniec. Stojí tu budova Horolezeckej školy, horáreň poľského TANAPu, meteorologická stanica, a niekoľko salašov. Dolinou a jej oddeleniami vedie niekoľko turistických chodníkov.

Dolnou časťou vedú dva:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Suchej Wody Gąsienicowej na poľskej Wikipédii.