Svišťová dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Svišťová dolina, známa je aj forma Svišťovka, Dolina svišťovka (poľ. Dolina Świstowa, nem. Swistowkatal, Murmeltiertal, maď. Marmota-völgy, Svisztuvka völgy) je dolina vo Vysokých Tatrách. Tiahne sa sponad Poľany pod Vysokou na juhovýchod k Poľskému hrebeňu. Je ohraničená vedľajším severozápadným hrebeňom Svišťového štítu, hlavným hrebeňom Vysokých Tatier od Svišťového štítu po Velický štít a severovýchodným vedľajším hrebeňom Velického štítu.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Je odvodený od hojného výskytu typického vysokohorského hlodavca svišťa.[1]

Prírodopis[upraviť | upraviť zdroj]

Preteká ňou Svišťovský potok, ktorý vzniká poniže Zamrznutého plesa a má niekoľko drobných prítokov, okrem iných aj zo Svišťových pliesok. Okrem nich sa nachádza v nej Hrubé pleso a Zamrznuté pleso.[1]

Dolina má tri stupne. Sú to: Nižná svišťová roveň (poľ. Niżnia Świstowa Rówień) asi 1 535 – 1 600 m n. m., Prostredná svišťová roveň (poľ. Pośrednia Świstowa Rówień) asi 1 818 m n. m. a Vyšná svišťová roveň (poľ. Wyźnia Świstowa Rówień) asi 1 930 – 2 050 m n. m..[1]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Po modrá turistická značka modrej turistickej značke z Lysej Poľany vedie popri pravom brehu Bielej vody lesná cesta (je aj pre starších turistov pohodlná) na Bielovodskú poľanu, kde v jej strede stojí lesovňa. V hornej časti doliny, pod Bielovodskou vežou je Poľana pod Vysokou. Značkovaná cesta vedie Bielovodskou dolinou okolo Rozpadlín, Spismichalovej doliny, Litvorového žľabu, Rovienok, Svišťovej doliny, ktoré sú po ľavej strane turistického chodníka do Litvorovej doliny a do Zamrznutého kotla, kde sa cesty rozdeľujú po modrá turistická značka modrej značke do Prielomu a na Zbojnícku chatu vo Veľkej Studenej doline a po zelená turistická značka zelenej značke cez Poľský hrebeň do Velickej doliny a na Sliezsky dom.[2]

Z Lysej Poľany vedie ku horárni v Bielovodskej doline bezbariérový turistický chodník, vhodný pre ľudí so zníženou mobilitou a imobilných. Má dĺžku 4 km, jeho povrch je zhutnený štrkový, preto sa najmä vozičkárom odporúča sprievod.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
  3. Bezbariérový chodník v doline

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°11′13″S 20°07′32″V / 49,186917°S 20,1255°V / 49.186917; 20.1255