Veľká Studená dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′23″S 20°12′04″V / 49,173°S 20,201°V / 49.173; 20.201
Veľká Studená dolina
dolina
Veľká Studená dolina valley.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Región Tatry
Okres Poprad
Obec Tatranská Lesná
Časť Vysoké Tatry
Rieka Studený potok
Nadmorská výška od 1 300 m n. m.
Súradnice 49°10′23″S 20°12′04″V / 49,173°S 20,201°V / 49.173; 20.201
Dĺžka 5,5 km
Rozloha 29,8 km² (2 980 ha)
Plesá 26
Poloha v Tatrách
Red pog.svg
Poloha v Tatrách
Wikimedia Commons: Veľká Studená dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Veľká Studená dolina (poľ. Dolina Zimnej Wody, nem. Grosses Kohlbachtal, maď. Nagy Tarpataki völgy) je dolina na južnej strane Vysokých Tatier. Je druhou odnožou severozápadného cípu Studenej doliny. Tiahne sa od Starolesnianskej poľany severozápadným smerom a v závere západným smerom k hlavnému hrebeňu Vysokých Tatier.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Je väčšia ako jej susedná Malá Studená dolina. Má dĺžku približne 5,5 km. Jej najväčšia šírka presahuje 2 km, plocha 29,8 km². Dolina sa tiahne od lesného pásma mierne hore. Stred doliny je tiež mierny. Až vyššie sa začína zužovať a dvíhať do skalného žľabu, ktorý sa volá Brána. Nad Bránou sa dolina mierne rozširuje a potom sa bočnými vetvami strmšie dvíha.

V doline je niekoľko menších dolín, doliniek, kotlín a žľabov  –  Kráľovský žľab, Veverkov žľab, Grószov žľab, Slavkovská jama, Dolinka pod Vareškovým plesom, Varešková kotlinka, Dlhá kotlinka, Kotlinka pod Prielomom, Divá kotlina, Rovienková kotlina, Zbojnícka pláň, Ostrý kotol, Strelecké polia, Strelecká kotlina.

Preteká ňou Vareškový potok, Zbojnícky potok, Sivý potok, Strelecký potok, Slavkovský vodopád, ktoré sa zlievajú do Veľkého Studeného potoka. Nad Starolesnianskou poľanou sa spája s Malým Studeným potokom tečúcim Malou Studenou dolinou a vytvárajú Studený potok a Vodopády Studeného potoka.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Od menšej Malej Studenej doliny sa odlišuje prívlastkom "veľká". Názvy dolín Malej i Veľkej Studenej doliny prešli mnohými zmenami. Základné pomenovanie je odvodené od Studeného potoka, ktorý vzniká spojením Veľkého a Malého Studeného potoka. V niektorých slovenských textoch sa nesprávne ujal názov Studenovodská dolina alebo Veľká Studenovodská dolina. Dolinou však nepreteká žiadna Studená voda ale Studený potok. Len v poľskom názvosloví sa potok volá Zimna woda a dolina primerane k tomu dostala názov Dolina Zimnej wody. Aj Nemci a Maďari odvodili názov doliny od mien potoka Kohlbach a Tarpak a dolinu nazvali Kohlbachtal a Tarpataky vőlgy.

Názov Kahlbach sa objavil v chotárnej listine z roku 1412. Bol odvodený od slova Kalberk (Kahlberg) čiže lysá hora, ktorým nazvali Prostredný hrot, ktorý dominuje obom dolinám. Názov od neho prevzal aj potok a potom celá dolina. Spišskí Nemci vyslovovali Kahlbach ako Kohlbach a Kahlbachtal ako Kohlbachtal a v tejto podobe prešli tieto názvy aj do tlače, turistických sprievodcov a máp. Niektorí autori mylne predpokladali, že názov vznikol zo slova Kohle, t.j. uhlie a upravovali dolinu na Uhľovú dolinu - Kohlenbachtal a Uhľový potok - Kohlenbach. Autorom maďarského názvu doliny je lingvista Ján Hunfalvy. Len pre zaujímavosť možno uviesť, že Juraj Buchholtz st. spomína dolinu v roku 1719 ako Kaalbächer Grund.[1]

Plesá[upraviť | upraviť zdroj]

Je to dolina s najväčším počtom plies v celých Tatrách. Je ich 26  –  Vareškové pleso, Dlhé pleso, Dlhé oko, ktoré je vo výške približne 1 990 m n. m. v hornej časti Dlhej kotliny, je to nepatrné, pravdepodobne nestále pliesko (poľský tatranský historik Witold Henryk Paryski[2] donedávna bezmenné jazierko odvodzuje od jeho blízkeho suseda, Dlhého plesa), tri Sesterské plesá, šesť Zbojníckych plies, Starolesnianske pleso, Ľadové pleso, Pusté a Malé Pusté pleso, tri Sivé plesá, tri Studené plesá – Nižné, Prostredné a Vyšné, dve Vyšné a dve Nižné strelecké plesá.[1]

Chaty[upraviť | upraviť zdroj]

Prvou chatou Studenej doliny a vôbec vo Vysokých Tatrách, bola Rainerova chata. Sprvoti bola len obyčajnou útulňou. Neskôr vedľa nej vyrástla Chata Kamzík. V hornej časti doliny postavil lesný erár v roku 1907 poľovnícku chatku, ktorú neskôr prebudovali a nazvali Zbojnícka chata.[1]

Obete doliny[upraviť | upraviť zdroj]

Kroniky zaznamenávajú desiatky obetí. Prvou obeťou, podľa dochovaných záznamov, bola Alžbeta Möbiusová, z poľskej Vroclavi, ktorá 13. septembra 1917 si skracovala chodník od Zbojníckej chaty. Spadla na skaliskách a utrpela zlomeninu lebky a nohy. Ešte žila, sama si ošetrila nohu, ale zomrela na následky vyčerpania a straty krvi. Našli ju o 13 dní náhodní turisti.

V doline zomreli aj dvaja horskí vodcovia. Dňa 28. marca 1935 zomrel v snehovej lavíne na severných svahoch Slavkovských veží horský vodca Tomáš Budzák zo Ždiaru. Dňa 18. júla 1938 po prudkej búrke pri schádzaní z Prostredného hrotu do Veľkej Studenej doliny sa 75-ročný horský vodca Ján Franz zošmykol na zľadovatených skalách. Po 30 metrovom páde zomrel na následky ťažkých poranení.

V noci zo 6. na 7. apríla 1962 sa v doline odohrala jedna z doteraz nevysvetlených nehôd. Vtedy vo veľmi nepriaznivom počasí zahynuli traja horolezci. Na Zbojníckej chate sa stretli dve skupiny horolezcov z Košíc a z Brna. Ing. Mojmír Prídavok z Košíc sa rozhodol, že zostúpi do Smokovca nakúpiť tovar na oslavu. Na chatu sa už nevrátil. Bolo zlé počasie, a tak ostatní sa nazdávali, že sa rozhodol prečkať nepohodu v Smokovci. Keď sa horolezecký kurz po troch dňoch skončil, horolezci zostúpili do Smokovca a začali svojho druha hľadať. Nenašli ho. Večer udalosť nahlásili Horskej službe. V nedeľu sa začalo pátranie. Jedna skupina hľadala s pomocou lavínových sond horolezca v lavíne, druhá skupina pátračov vystupovala v rojnici hore dolinou. Mŕtveho muža našli pod záveternou stranou Ohniska (veľkého balvanu uprostred doliny). Keď sa traja pátrači vracali v pondelok po zvršky nebohého horolezca, v Bráne (zúženie nad dolinou, kade prechádza turistický chodník) objavili nosičské „krosná“ s nabaleným tovarom. Chatár sa ani nedivil, že v piatok v zlom počasí nosič neprišiel na chatu. Zmienil sa, že v piatok na chatu mal prísť JUDr. Albín Timčák z Košíc, ale pravdepodobne ho zlé počasie od túry odradilo. Záchranári po týchto správach zostupovali na lyžiach dolinou do Smokovca. Na hranici lesa, v zasneženom koryte potoka, objavili mŕtveho Albína Timčáka. Neskôr sa dozvedeli, že nájdený muž pri Ohnisku nebol Ing. Mojmír Prídavok, ale, že to bol nosič zo Zbojníckej chaty Karel Krčál z Brna. Dvaja boli identifikovaní. Mojmír Prídavok stále chýbal. Po osemnástich dňoch pátrania bol nájdený pod Bránou v skalách pod Vareškovým plesom. Na hlave mal ranu po páde. Nik nezistil čo sa počas osudnej víchrice v doline odohrávalo.[3]

V doline tragicky zomrel pracovník Horskej služby Eugen Šándory. Zahynul 7. mája 1969 pod troskami vrtuľníka Mi-4 neďaleko Zbojníckej chaty. Vrtuľník, počas pristávacieho manévru zachytil chvostovou časťou o terén.[4]

Dňa 26. marca 2017 v popoludňajších hodinách počuli turisti volanie o pomoc od ženy, stála nad skalným prahom, cez ktorý údajne spadol jej priateľ. Ako neskôr zistili 22 ročný Slovák po páde zomrel. Pre nepriaznivé počasie nemohol zasiahnuť záchranný vrtuľník, preto sa na pomoc vydala horská služba. Na pomoc sa vybral aj dobrovoľný záchranár HZS, pracovník Zbojníckej chaty, ku ktorému sa pridal 28 ročný člen personálu Zbojníckej chaty. Ten po ceste na miesto nešťastia nešťastne spadol na zľadovatenom teréne a zraneniam na mieste podľahol. Ženu, priateľku 22 ročného turistu, zachránila horská služba.[5]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. PARYSKI, Witold Henryk. Tatry Wysokie. Przewodnik taternicki. Część XIV. Warzęchowe Turnie – Zawracik Rówienkowy.. Varšava : Sport i Turystyka, 1971. S. 160-182. (po poľsky)
  3. ANDRÁŠI, Július. Veľká Studená dolina. Tatry, roč. XXXII, čís. 2, s. 26-27.
  4. SVETOŇ, Pavol. Vrtuľníky nad Tatrami. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2009. ISBN 978-80-8115-010-4. S. 230.
  5. Tragédia vo Veľkej Studenej doline – Horská záchranná služba
  6. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]