Kôprová dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O národnej prírodnej rezervácii pozri Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia).
Súradnice: 49°09′28″S 19°58′00″V / 49,15769°S 19,9668°V / 49.15769; 19.9668
Kôprová dolina
dolina
Kôprová dolina.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška > 950 m n. m.
Súradnice 49°09′28″S 19°58′00″V / 49,15769°S 19,9668°V / 49.15769; 19.9668
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Kôprová dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kôprová dolina (poľ. Dolina Koprowa, nem. Koprovatal, maď. Koprovavölgy) je 11 km dlhý dolinný komplex v najzápadnejšej časti Vysokých Tatier. Je široká 800 m – 1 200 m a má plochu 31,3 km².[1]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dolina je široký úval s ústím na východ od Podbanského. Severný uzáver doliny tvorí úsek hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Hladkého štítu po Čubrinu, na západe sú Liptovské kopy a na z východe mohutná rázsocha Kriváňa. Preteká ňou Kôprovský potok. Horná časť doliny sa volá Temné smrečiny. Dolinu odvodňuje Kôprovský potok. Jeho prítoky sú pomenované podľa bočných dolín, v ktorých vyvierajú. Nefcerský potok vytvára tri kaskády: Nižný, Prostredný a Vyšný nefcerský vodopád. Najnižší, ku ktorému vedie turistický chodník, nazvali Kmeťov vodopád. Temnosmrečinsky potok vytvára Vajanského vodopád. Vo vedľajších dolinách Kôprovej doliny je niekoľko plies. Najväčšie z nich je Nižné Temnosmrečinské pleso s rozlohou 11,7 ha a hĺbkou 40 m. Je to tretie najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách. V Kobylej doline je Kobylie pleso a v Nefcerke Nižné, Vyšné a Malé Terianske pleso.[2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodcom názvu doliny je kôprovníček bezobalný (Ligusticum mutellina L.). Nie je známe kedy vznikol názov doliny. Pravdepodobne jeho tvorcami sú pastieri, ktorí spolu s baníkmi v stredoveku navštevovali dolinu. Prvý známy turista, ktorý bol v tejto a Temnosmrečinskej doline, bol Juraj Pongrácz. Bolo to v roku 1750. Vtedy sa pokúsil zmerať hĺbku Nižného Temnosmrečinského plesa.[1]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kôprova dolina v stredoveku bola často navštevovaná pastiermi a baníkmi. Baníci neboli veľmi úspešní a v roku 1788 dolinu opustili. Pastieri do doliny vyháňali nielen ovce, ale aj kone, čoho dôkazom je názov priľahlej Kobylej doliny. Veľa porastov vyrúbali uhliari. Hojnosť medveďov a kamzíkov do doliny lákali pytliakov. Následník habsburského trónu Rudolf si v doline nechal postaviť poľovnícku chatu. Nazvali ju Rudolfova chata. Keď Rudolf zomrel, začali ju využívať turisti. V roku 1909 vyhorela. V roku 1912 lesná správa postavila na sútoku Nefcerského a Kôprovského potoka drevenú horáreň. V roku 1924 ju prevzal Klub československých turistov. Slúžila ako turistická nocľaháreň. Počas druhej svetovej vojny v nej sídlil štáb partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. Vojnou poškodenú chatu obnovili, ale neskôr zanikla.[2]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Je prístupná modro značkovaným chodníkom z Podbanského, resp. Troch studničiek.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b BOHUŠ ML., Ivan. Tatranské doliny. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-09-1. S. 94.
Rázcestie pod Temnými smrečinami

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]