Dolina Białego

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 49°16′13″S 19°57′20″V / 49,270278°S 19,955556°V / 49.270278; 19.955556
Dolina Białego
dolina
376. Dolina Białego.jpg
Dolina Białego
Štát Poľsko Poľsko
Región Malopoľské vojvodstvo
Okres Tatranský
Obec Zakopané
Pohorie Západné Tatry
Súradnice 49°16′13″S 19°57′20″V / 49,270278°S 19,955556°V / 49.270278; 19.955556
Poloha v Poľsku
Red pog.svg
Poloha v Poľsku
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Dolina Białego

Dolina Białego je zalesnená podhôľna dolina v poľských Západných Tatrách, medzi chrbtami Krokwi a Sarnej Skały.

Poloha a popis doliny[upraviť | upraviť zdroj]

Je dlhá 2,5 km a má plochu 300 ha. Ohraničená je:

Dolina Białego sa začína vo výške okolo 910 m n. m. pri Drodge pod Reglami. Má tvar rokliny, v ktorej na východe sa týčia bralá Korycisk, na západe Kazalnice. Hornú časť doliny rozdeľuje krátky hrebienok Zameczki a Igłą na dve oddelenia: Dolinu Suchu Giewoncku na západe a na bezmennú dolinku na východe.

Geológia a hydrológia[upraviť | upraviť zdroj]

Dolina je vypreparovaná zo sedimnetárnych hornín, vápencov, dolomitov a bridlíc. Je prevažne úzka, s hlbokými zárezmi krasového charakteru, najmä v dolnej časti Kazalnice, ktorú nazvali Kotłe. V doline sa nachádzajú rôzne skalné formácie. Na Białom Potoku sú početné prahy, neveľké vodopády a ľadovcové hrnce.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Vegetácia má podhôľny, subalpínsky charakter. Prevládajú smrekové, bukové a jedľové porasty. Na začiatku doliny je jedno z najnižšie položených stanovíšť kosodreviny (920 m n. m.) a na hornej hranici lesa rastú skupiny límb. Keďže masív Giewontu zatieňuje dolinu, jej klimatické pomery sú veľmi surové, i keď dolina nie je vo vysokej nadmorskej výške. Má jedinečnú flóru. Donedávna tu rástla sklenobyľ bezlistá (Epipogium aphyllum) (jej výskyt v tomto čase nebol potvrdený, pravdepodobne vyhynula), vyskytuje sa tu pichliač belohlavý (Cirsium eriophorum), borovica rhaetica (Pinus rhaetica), všivec karpatský (Pedicularis hacquetii) a skalník plstnatý (Cotoneaster tomentosus). Príroda v doline je od roku 1954 prísne chránená.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Horná časť doliny v minulosti patrila do pastierskej Hali Białe. Na začiatku 50-tych rokov 20. storočia v doline geológovia skúmali pravdepodobné ložiská uránovej rudy. Vyhĺbili dve prieskumné štôlne. V tom čase dolinu uzavreli a prísne strážili. Vstup do dolnej štôlne (má dĺžku 270 m) sa nachádza pri žltá turistická značka žlto značenom turistickom chodníku. Je zamrežovaný. Horná štôlňa je vo výške 1 030 m n. m.. Je dlhá 400 m.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

  • žltá turistická značka – od vstupu do doliny okolo doliny Białego Potoka pod úbočiami Igły na Ścieżki nad Reglami.
    • Čas túry: 1:10 h, ↓ 55 min.
  • Turistická značka čierna – Ścieżka nad Reglami vychádza z Kuźnic cez Przełęcz Białego ku križovatke so žltou značkou a potom ďalej cez Czerwonu Przełęcz na Polanu Strążysku.
  • Čas túry z Kalatówek na chodník so žltou značkou: 1:10 h, rovnaký čas aj naspäť.
  • Čas túry od žltej značky na Czerwonu Przełęcz: 15 min, ↓ 10 min.

V súčasnosti dolinu navštevuje približne 5% turistov z celkového počtu, prichádzajúcich do poľských Tatier.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Białego na poľskej Wikipédii.