Žabia dolina mengusovská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°10′16″S 20°04′31″V / 49,171111°S 20,075278°V / 49.171111; 20.075278
Žabia dolina mengusovská
dolina
Žabie Mengusovské plesá.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 49°10′16″S 20°04′31″V / 49,171111°S 20,075278°V / 49.171111; 20.075278
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Žabia dolina mengusovská
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Žabia dolina mengusovská, Žabia dolina (poľ. Dolina Żabia Mięguszowiecka, Dolina Żabia, nem. Froschseetal, Kessel der Froschseen, maď. Békástavi katlan) je horná severovýchodná časť Mengusovskej doliny ohraničená od západu vedľajším južným hrebeňom Hincovej vežičky od severu úsekom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Hincovej veže po Ťažký štít a od východu vedľajším juhozápadným hrebeňom Ťažkého štítu. Krátky južný hrebeň Žabej veže delí Žabiu dolinu na západe Kotlinu Žabích plies a na východe Dolinku pod Váhou.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie, na rozdiel od rovnomenných odvetví Bielovodskej doliny a Javorovej doliny je polohopisne spresňovaný dodatkovým prívlastkom „mengusovská“. Názov je odvodený z názvu Žabích plies. Jeho tvorcami sú zlatokopi, veriaci, že v plesách žijú divotvorné žaby, ktoré majú v žalúdkoch zlato. Z Veľkého Žabieho plesa vyčnieva skalisko, ktoré sa pri pohľade od východu nápadne podobá sediacej velikánskej žabe.[1]

Plesá a potoky[upraviť | upraviť zdroj]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Cez dolinu vedie turistický chodník na Rysy. Prechádza okolo Veľkého Žabieho plesa mengusovského cez Dolinku pod Váhou, v ktorej stojí najvyššie položená chaty vo Vysokých Tatrách Chata pod Rysmi.

  • červená turistická značka – červeno značený chodník sa odpája od modro značeného v Mengusovskej doline a vedie Žabou dolinou ku chate. V hornej časti sú na najťažších miestach zabezpečovacie pomôcky.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]