Skalnatá dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O národnej prírodnej rezervácii pozri Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia).
Súradnice: 49°11′16″S 20°13′57″V / 49,187747°S 20,232525°V / 49.187747; 20.232525
Skalnatá dolina
dolina
Łomnicki Staw a1.jpg
Skalnatá dolina pod Lomnickým štítom
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška > 1 000 m n. m.
Súradnice 49°11′16″S 20°13′57″V / 49,187747°S 20,232525°V / 49.187747; 20.232525
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Skalnatá dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Skalnatá dolina (poľ. Dolina Łomnicka, nem. Steinbachtal, Steinbachseetal, maď. Kőpataki völgy) sa nachádza v priestore na juh od Lomnického štítu, Kežmarského štítu a Veľkej Svišťovky vo Vysokých Tatrách. Je hlavnou dolinou, sprístupnená lanovkou.[1]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nemá bočné doliny. Má však vo svojom severovýchodnom cípe dva dolinné stupne, nižšie položený Lievikový kotol a vyšší Cmiter. Na východ od hlavnej doliny sa paralelne s ňou tiahne Huncovská kotlina. Od juhovýchodu ju oddeľuje morénový val, ktorý sa strmo zvažuje do lesného stupňa. Od morénového valu vo výške 1 762 m n. m. po úpätie Vidiel (asi 2 280 m n. m.) meria v priamej línii asi 1,5 km.[1]

Preteká ňou Skalnatý potok. V jej strede pri Skalnatom plese sa nachádza hotel Encián, Skalnatá chata, observatórium a stanica visutej lanovky na Lomnický štít (2 632 m n. m.).

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vystihuje charakter doliny. Dolina je prevažne pustá, vyplnená skaliskami, má skúpu vegetáciu. Pôvodne sa volala Lomnická dolina. Názov bol odvodený od polohy nad veľkolomnickým chotárom, pod Lomnickým štítom. Lomnickým plesom sa tiež volalo dnešné Skalnaté pleso. V dávnych vekoch bola dolina celkom iná ako dnes. Neďaleko dnešnej Tatranskej Lomnice v stredoveku stál feudálny majer, ktorý vlastnilo panstvo z Veľkej Lomnice. Do doliny pastieri vyháňali stáda oviec, ktoré spásavali bujnú vegetáciu. Ratice oviec narúšali tenkú pôdnu prikrývku, ktorú prívalové vody splavovali do dolných častí doliny. A tak sa názov doliny časom zmenil na Skalnatú dolinu. Majer zanikol v 14. storočí, ale príroda sa už nespamätala. Vyschlo Lievikové pleso a pred zánikom je Skalnaté pleso. Devastáciu doliny dokončila výstavba objektov lanovky, observatória a stále viac sa rozvíjajúca turistika a športové odvetvia.

Názov doliny sa menil aj v dávnejších dobách. V literatúre sa spomína „kamzíčie pleso“. Napríklad Juraj Buchholtz ml. v roku 1717 použil pre neho dvojjazyčné označenie Stagnum rupicaprarum a Steinbock. To je v alpských krajinách názov kozorožca. Jedna z mnohých tlačiarní zmenila názov Skalnatého plesa zo Steinbock (Bucholtzom použitý názov kozorožca) na Steinbach a vznikli tak mená s významom skalnatého potoka (Steinbach), doliny skalnatého potoka (Steibachtal) a plesa skalnatého potoka (Steibachsee). Chybný názov prevzali iní, potom sa všeobecne zaužíval a prešiel do slovenského názvoslovia a do maďarskej literatúry.[1]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Skalnatá dolina patrí k najnavštevovanejším tatranským lokalitám a centrom letnej i zimnej turistiky a športu. Je ľahko prístupná lanovkou z Tatranskej Lomnice, ktorá tu má prestupnú stanicu. Nachádza sa tu chata i hotel, poskytujúce celoročné ubytovanie. V blízkosti plesa sa nachádza observatórium.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]