Veľká Svišťovka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°12′16″S 20°14′11″V / 49,20444°S 20,23639°V / 49.20444; 20.23639
Veľká Svišťovka
vrch
Rakuska Czuba.jpg
Zľava Veľká Svišťovka, sedlo pod Svišťovkou, Svišťový hrb a svah Malého Kežmarského štítu.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 037,6 m n. m.
Súradnice 49°12′16″S 20°14′11″V / 49,20444°S 20,23639°V / 49.20444; 20.23639
Najľahší výstup zo Sedla pod Svišťovkou cca 5 min po skalkách
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Veľka Svišťovka
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Veľká Svišťovka (2 037,6 m n. m., poľ. Rakuska Czuba, nem. Ratzenberg, Grosser Ratzenberg, maď. Nagy Morgás) je často navštevovaná trávnato – sutinová kopa s vrcholom kúsok od červeno značeného chodníka v Sedle pod Svišťovkou (2 023 m n. m.), ľahko dostupným po skalkách. V roku 2006 bola na vrchole osadená panoramatická tabuľa. Názov jej dali svište, ktoré sa tu hojne vyskytovali.[1]

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v krátkej rázsoche, ktorá vybieha od Malého Kežmarského štítu na východ. Od vrcholu na juhovýchod vysiela dlhý mierny chrbát, v ktorom sa už v pásme kosodreviny nachádza Malá Svišťovka (1561 m), modrá značka ide kúsok od nej cez Sedlo pod Malou Svišťovkou.

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zo Sedla pod Svišťovkou ľahko kúsok po skalkách. Veľká Svišťovka nie je pre horolezcov zaujímavá. Významnejšou je preto, lebo sa okolo nej kľukatí Tatranská magistrála medzi Skalnatou dolinou a Dolinou Zeleného plesa. Cez sedlo pod Malou Svišťovskou vedie jeden z dvojice turistických chodníkov z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso. Chodecky je vrchol Veľkej Svišťovky prístupný zo Sedla pod Svišťovkou. Severné svahy zliezli ako prví Arpád Szabó, L. Tóth a Zdenko Zibrín (1931 – 2004) 27. apríla 1954.

Prístupy na sedlo:

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na svahoch Veľkej Svišťovky sa zachovali stopy po činnosti baníkov. Niektoré štôlne vyhĺbil údajne Šimon Bilík (1613 – 1680) zo Spišskej Soboty, ktorý bol evanjelickým farárom a v čase protireformácie sa päť rokov ukrýval pri Zelenom plese. Zásoboval ho potravinami jeho syn Samuel. Údajne, aby sa nenudil, ryžoval zlato z potokov. Z niektorej zo štôlní získal striebro, z ktorého si vyrobil lyžice. Keď ho omilostili vrátil sa do Spišskej Soboty. Na prelome 17. – 18. storočia sa v Doline Bielej vody odohrávali bitky o horské pasienky. Dňa 17. júla 1701 z Kežmarku poslali proti belianskym pastierom ozbrojených vojakov. Jeden z nich sa v plnej poľnej vybral na Veľkú Svišťovku. Zrútil sa. Keď padal vystrelila puška. Vojaci, ktorí počuli výstrel sa vydali na pomoc. Tá však už nebola potrebná. Údajne to bola prvá smrteľná obeť Vysokých Tatier.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. KROUTIL, F.. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
  3. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]