Preskočiť na obsah

Veľká Svišťovka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľká Svišťovka
vrch
Zľava Veľká Svišťovka, sedlo pod Svišťovkou, Svišťový hrb a svah Malého Kežmarského štítu.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 037,6 m n. m.
Súradnice 49°12′18″S 20°14′13″V / 49,2049°S 20,237°V / 49.2049; 20.237
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po červenej zo Skalnatého plesa
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Veľká Svišťovka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľká Svišťovka[1] (2 037,6 m n. m.[2][3]; poľ. Rakuska Czuba, nem. Ratzenberg, Grosser Ratzenberg, maď. Nagy Morgás) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad osadou Tatranské Matliare, približne 15 km severozápadne od Kežmarku.[4] Severozápadne stojí v Doline Zeleného plesa Chata pri Zelenom plese.[3] Názov jej dali svište, ktoré sa tu hojne vyskytovali.[5]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situované Kežmarské Žľaby, Tatranské Matliare a Tatranská Lomnica, južne leží Starý Smokovec, severozápadne Tatranská Javorina a východne Tatranská Kotlina a Lendak.[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Dolina Bielej vody kežmarskej a Skalnatá dolina.[4]

Trávnato – sutinová kopa s vrcholom kúsok od červeno značeného chodníka v Sedle pod Svišťovkou (2 023 m n. m.), patrí medzi ľahšie dostupné a často navštevované vrcholy. Leží v rázsoche, vybiehajúcej severovýchodným smerom z Lomnického štítu (2 634 m n. m.), situovanom mimo hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.[3] Východným smerom sa nachádza Malá Svišťovka (1 558 m n. m.), Stežky (1 530 m n. m.), Rinias (1 463 m n. m.) a Skalné vráta (1 620 m n. m.), severným Bujačí vrch (1 947 m n. m.), Predné Jatky (2 012 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Kozí štít (2 111 m n. m.) a Jahňací štít (2 230 m n. m.), západným Jastrabia veža (2 137 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.) a Huncovský štít (2 352 m n. m.).[4] Severná časť masívu padá do Doliny Zeleného plesa, ktorou odteká voda Zeleným potokom do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad. Južne leží Huncovská kotlina, ktorú odvodňuje Huncovský potok do Skalnatého potoka.[3]

Blízko vrcholu prechádza značený turistický chodník, tzv. Tatranská magistrála. V roku 2006 bola na vrchole osadená panoramatická tabuľa. Na svahoch Veľkej Svišťovky sa zachovali stopy po činnosti baníkov. Niektoré štôlne vyhĺbil údajne Šimon Bilík (1613  1680) zo Spišskej Soboty, ktorý bol evanjelickým farárom a v čase protireformácie sa päť rokov ukrýval pri Zelenom plese. Zásoboval ho potravinami jeho syn Samuel. Údajne, aby sa nenudil, ryžoval zlato z potokov. Z niektorej zo štôlní získal striebro, z ktorého si vyrobil lyžice. Keď ho omilostili, vrátil sa do Spišskej Soboty. Na prelome 17.  18. storočia sa v Doline Bielej vody odohrávali bitky o horské pasienky. Dňa 17. júla 1701 z Kežmarku poslali proti belianskym pastierom ozbrojených vojakov. Jeden z nich sa v plnej poľnej vybral na Veľkú Svišťovku. Počas výstupu sa však zrútil a stal sa prvou známou obeťou Vysokých Tatier.[7] Severné svahy zliezli ako prví Arpád Szabó, L. Tóth a Zdenko Zibrín (1931  2004) 27. apríla 1954.

Turisticky prístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Zo štítu je pekný výhľad na okolité štíty Vysokých Tatier, hrebeň Belianskych Tatier a blízke doliny, pri vhodných podmienkach vidieť aj časť Popradskej kotliny, Levočské vrchy, Čergov, Slanské vrchy, Branisko, Volovské vrchy a východnú časť Nízkych Tatier.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 40.
  3. 1 2 3 4 5 Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
  5. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
  7. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  8. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
  10. KROUTIL, F.. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]