Huncovský štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′53″S 20°13′37″V / 49,19806°S 20,22694°V / 49.19806; 20.22694
Huncovský štít
vrch
Lomnicky and Kezmarsky stit from Skalnate pleso I.jpg
Huncovský štít úplne vpravo
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 352,1 m n. m.
Súradnice 49°11′53″S 20°13′37″V / 49,19806°S 20,22694°V / 49.19806; 20.22694
Najľahší výstup Cez Skalnatú dolinu
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Huncovský štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Huncovský štít (poľ. Huncowski Szczyt, nem. Hunsdorfer spitze, maď. Hunfalvi csúcs) je 2 352 1 m vysoký štít na konci krátkeho bočného juhovýchodného hrebeňa Kežmarského štítu, Huncovským sedlom oddelený od Malého Kežmarského hrbu vo Vysokých Tatrách nad Skalnatou dolinou. Jeho mierne svahy sú väčšinou sutinové, len výnimočne prilákajú málo ambicióznych horolezcov.[1][2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vyplýva s historických vlastníckych nárokov podtatranskej obce Huncovce na toto územie. Prvá zmienka o Huncovciach pochádza z roku 1257, sú v nej spomínané ako villa Supch. V listine z roku 1471 sa spomína prvý dnešnému názvu podobný názov Honczdorf. Je to zrejmé ponemčenie latinského názvu villa Canis „psia ves“, ktorý sa uvádza v listinách z roku 1268 a je základom dnešného názvu obce Huncovce.[1][2]

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Od 17. storočia na jeho vrchol putovali skupinky kežmarských študentov, ktorí si spolu s Dávidom Fröhlichom predsavzali vystúpiť na Kežmarský štít. Prechádzali z Doliny Bielej vody kežmarskej cez Sedlo pod Svišťovkou do Huncovskej kotliny a do Huncovského sedla. Horolezci sa začali zaujímať o tento štít v roku 1928, keď Helena Dębińska, Jadwiga Honowska, Alfred Szczepański a Jan Alfred Szczepański 9. júla vyliezli tri trasy zo Skalnatej doliny strmou západnou stenou z Lievikového kotla. Jeho južnými a juhovýchodnými svahmi prechádza Tatranská magistrála do Sedla pod Svišťovkou.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]