Malý Ľadový štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malý Ľadový štít
vrch
Malý Ľadový štít ponad Modré pleso
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Poprad, Dunajec
Nadmorská výška 2 602,7 m n. m.
Súradnice 49°11′48″S 20°10′58″V / 49,1968°S 20,1829°V / 49.1968; 20.1829
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malý Ľadový štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Hlavný severozápadný vrchol s kamenným bivakom

Malý Ľadový štít[1] (2 602,7 m n. m.[2]) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad Tatranskou Lomnicou, približne 16 km severne od Popradu.[3] Juhovýchodným smerom stojí Téryho chata.[2] V minulosti sa mu hovorilo „Ľadová kopa“ a patrí medzi 10 najvyšších vrchov vo Vysokých Tatrách.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Starý Smokovec a Tatranská Polianka, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom prechádza hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a NPR Studené doliny.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Malý Ľadový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Ľadovým štítom (2 627 m n. m.) a Širokou vežou (2 462 m n. m.). Má dva vrcholy, hlavný severozápadný a o pár metrov nižší juhovýchodný. Od Ľadového štítu ho oddeľuje Ľadová štrbina, od Širokej veže turisticky dostupné Sedielko. Na juhozápad vysiela dlhý hrebeň, ktorý sa končí Pfinnovou kopou. Južnou stenou spadá do Dolinky pod Sedielkom, východnou do Kotliny Piatich spišských plies a západné úbočie klesá do Zadnej Javorovej doliny.[6] Z diaľky môže vyzerať ako vedľajší vrchol Ľadového štítu, ale je od neho dostatočne oddelený.

Severne sa nachádza Malá (2 184 m n. m.) a Veľká Ľadová veža (2 387 m n. m.), Ľadový štít, Snehový štít (2 465 m n. m.) a Kolový štít (2 418 m n. m.), východne Čierny štít (2 434 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.) a Lomnický štít (2 633 m n. m.), južne Malý Kostol (2 188 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Bradavica (2 476 m n. m.) a západne Javorový štít (2 418 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.).[2]

Západne sa nachádza Zadná Javorová dolina, ktorou voda z tejto časti hrebeňa odteká Javorinkou v povodí Dunajca, východne leží Malá Studená dolina, ktorou vodu odvádza Malý Studený potok do rieky Poprad. Juhovýchodne v Kotline Piatich spišských plies stojí Téryho chata.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka nadmorskej výške ponúka nerušený výhľad na mnohé vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj mnohé pohoria a vrchy stredného a východného Slovenska a južného Poľska.[8]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Neďalekým Sedielkom prechádza zeleno značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny cez Javorovú dolinu k Téryho a Zamkovského chate.[3] Štít je prístupný len v sprievode horského vodcu a veľa výstupov do obťažnosti VI vedie obľúbenou južnou stenou.

Niekoľko výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1903: Prvovýstup JV hrebeňom, J. Chmielowski, K. Jordán, J. Nowicki a K. Bachleda, II.
  • 1921: Prvovýstup stredom SV steny, A. Grósz a B. Palencsár, dole III., hore I.
  • 1956: Prvovýstup stredom J steny, V. Karoušek a Z. Zibrín, v závere VI.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
  4. Ján Lacika. Tatry. 2. vyd. Bratislava : DAJAMA, 2006. (Poznávame Slovensko.) ISBN 80-88975-94-8.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
  6. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • KROUTIL, František, a kol. Vysoké Tatry pro horolezce 3: Sedielko – Kopské sedlo. 4. v Olympii 2. prepracované vyd. Praha : Olympia, 1977. 233 s. (Průvodce nakl. Olympia.) cnb000153077. (po česky)
  • Šport, Bratislava, Andráši Július a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 6, Vysoké Tatry, 1985

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]