Malý Ľadový štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°11′49″S 20°10′57″V / 49,19695°S 20,18247°V / 49.19695; 20.18247
Malý Ľadový štít
vrch
Modré pleso a Malý Ľadový štít.JPG
Malý Ľadový štít ponad Modré pleso
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský kraj, Tatry
Okres Poprad
Obec Tatranská Javorina
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 602,7 m n. m.
Súradnice 49°11′49″S 20°10′57″V / 49,19695°S 20,18247°V / 49.19695; 20.18247
Najľahší výstup I, len s horským vodcom
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malý Ľadový štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Patrí medzi 10 najvyšších vrchov vo Vysokých Tatrách s výškou presahujúcou 2 600 m n. m.

Malý Ľadový štít (2 602,7 m n. m.)[1] je významný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Z diaľky môže vyzerať ako vedľajší vrchol Ľadového štítu, ale je od neho dostatočne oddelený. Patrí medzi 10 najvyšších vrchov vo Vysokých Tatrách s výškou presahujúcou 2 600 m n. m.[2] Je pomerne dobre dostupný od Sedielka a tak je často navštevovaný. Prístupný je len v sprievode horského vodcu.

Kedysi sa mu hovorilo „Ľadová kopa.“

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný severozápadný vrchol Malého Ľadového štítu (2 602,7 m n. m.) s kamenným bivakom

Má dva vrcholy, hlavný severozápadný a o pár metrov nižší juhovýchodný. Od Ľadového štítu ho oddeľuje Ľadová štrbina, od Širokej veže turisticky dostupné Sedielko. Na juhozápad vysiela dlhý hrebeň, ktorý sa končí Pfinnovou kopou. Južnou stenou spadá do Dolinky pod Sedielkom, východnou do kotliny Piatich spišských plies. Západné úbočie klesá do Zadnej Javorovej doliny.

Niekoľko výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1903 Prvovýstup JV hrebeňom, J. Chmielowski, K. Jordán, J. Nowicki a K. Bachleda, II.
  • 1921 Prvovýstup stredom SV steny, A. Grósz a B. Palencsár, dole III., hore I.
  • 1956 Prvovýstup stredom J steny, V. Karoušek a Z. Zibrín, v závere VI.

Veľa výstupov do obťažnosti VI vedie obľúbenou južnou stenou.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000. 12. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-680-4.
  2. Ján Lacika. Tatry. 2. vyd. Bratislava : DAJAMA, 2006. (Poznávame Slovensko.) ISBN 80-88975-94-8.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • KROUTIL, František, a kol. Vysoké Tatry pro horolezce 3: Sedielko – Kopské sedlo. 4. v Olympii 2. prepracované vyd. Praha : Olympia, 1977. 233 s. (Průvodce nakl. Olympia.) cnb000153077. (po česky)
  • Šport, Bratislava, Andráši Július a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 6, Vysoké Tatry, 1985

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]