Východná Vysoká
| Východná Vysoká | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad, Dunajec |
| Nadmorská výška | 2 428,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′31″S 20°08′44″V / 49,1752778°S 20,1455556°V |
| Najľahší výstup | cez Velickú dolinu |
| Prvovýstup | Dr. László Jarmay, Ján Hunsdorfer |
| - dátum | jeseň 1890 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Východná Vysoká | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Východná Vysoká (poľ. Mała Wysoka, maď. KisViszoka, nem. Kleine Viszoka, Kleine Vysoka) je rozložitý pyramídový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Poľským hrebeňom a Prielomom. Z nej odbočuje mohutná rázsocha, v ktorej sa nachádza Bradavica, Velické granáty a Slavkovský štít.[1]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Z vrcholu štítu je prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny, Velickej doliny, i na okolité štíty (Gerlachovský, Litvorový, Vysoká, Bradavica a iné).
Do Velickej doliny na juhozápade spadá plynule suťoviskami. Nad Veľkou Studenou dolinou na východe sa čnie strmá stena, rovnako ako nad Zamrznutým plesom v Zamrznutom kotli vo Svišťovej doline, ktorá je v závere Bielovodskej doliny.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Vysoká podčiarkuje vysoký kopec, z ktorého je dobrý výhľad na okolitú krajinu. V adjektíve Východná vyjadruje jeho východnejšiu polohu od západne ležiacej a vyššej Vysokej. Súčasný názov má od roku 1922, keď o ňom písal Miloš Janoška v časopise Krásy Slovenska. Nezmyselný starý názov Malá Vysoká, ktorý má korene v 70-tych rokoch 19. storočia dožíva v poľskom názvosloví. Rovnaký význam má v nemeckom a maďarskom názvosloví.[1]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Prví návštevníci boli pravdepodobne pytliaci, bylinkári alebo hľadači pokladov. Písomne zachytený prvý turistický výstup sa nezachoval. V roku 1892 bol vybudovaný chodník na vrchol štítu z Poľského hrebeňa.
Najčastejší výstup na vrchol začína v Starom Smokovci, v Tatranskej Polianke alebo v Lysej Poľane.
Východná Vysoká je prístupná:
- po
značke:
- z Poľského hrebeňa (chodník je v najťažších miestach zabezpečený reťazami)
- zo Starého Smokovca cez Nový Smokovec, rázcestie Nad Zrubami a rázcestie Velická poľana, ďalej
- po
značke cez Sliezsky dom okolo Velického plesa a Poľský hrebeň a ďalej
- po značke na Východnú Vysokú
- po
- po
- po značke:
- z Tatranskej Polianky cez rázcestie Velický most a rázcestie Velická poľana, ďalej
- po značke cez Sliezsky dom okolo Velického plesa a Poľský hrebeň a ďalej
- po značke na Východnú Vysokú
- po
- po
- z Tatranskej Polianky cez rázcestie Velický most a rázcestie Velická poľana, ďalej
- po
značke (Tatranská magistrála):
- zo Štrbského plesa cez Popradské pleso, Ostrvu, Batizovské pleso a rázcestie Pod Suchým vrchom, alebo
- z Hrebienka, ďalej
- po značke cez Sliezsky dom okolo Velického plesa a Poľský hrebeň a ďalej
- po značke na Východnú Vysokú
- po
- po
- po
značke:
- z Lysej Poľany, cez Bielovodskú dolinu, Bielu vodu, alebo
- zo Zbojníckej chaty cez Prielom[2][3], ďalej
- po značke k a Poľskému hrebeňu a ďalej
- po značke na Východnú Vysokú
- po
- po
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94.
- ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
Iné projeky[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Východná Vysoká
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 