Východná Vysoká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′29″S 20°7′35″V / 49,17472°S 20,12639°V / 49.17472; 20.12639
Východná Vysoká
vrch
Vychodna Vysoka from Zamrznute pleso.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 428,6 m n. m.
Súradnice 49°10′29″S 20°7′35″V / 49,17472°S 20,12639°V / 49.17472; 20.12639
Najľahší výstup cez Velickú dolinu
Prvovýstup Dr. László Jarmay, Ján Hunsdorfer
 - dátum jeseň 1890
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Východná Vysoká
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Východná Vysoká (poľ. Mała Wysoka, nem. Kleine Viszoka, Kleine Vysoka, maď. KisViszoka) je rozložitý pyramídový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Poľským hrebeňom a Prielomom. Z nej odbočuje mohutná rázsocha, v ktorej sa nachádza Bradavica, Velické granáty a Slavkovský štít.[1]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Z vrcholu štítu je prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny, Velickej doliny, i na okolité štíty (Gerlachovský, Litvorový, Vysoká, Bradavica a iné).

Do Velickej doliny na juhozápade spadá plynule suťoviskami. Nad Veľkou Studenou dolinou na východe sa čnie strmá stena, rovnako ako nad Zamrznutým plesom v Zamrznutom kotli vo Svišťovej doline, ktorá je v závere Bielovodskej doliny.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Vysoká podčiarkuje vysoký kopec, z ktorého je dobrý výhľad na okolitú krajinu. V adjektíve Východná vyjadruje jeho východnejšiu polohu od západne ležiacej a vyššej Vysokej. Súčasný názov má od roku 1922, keď o ňom písal Miloš Janoška v časopise Krásy Slovenska. Nezmyselný starý názov Malá Vysoká, ktorý má korene v 70-tych rokoch 19. storočia dožíva v poľskom názvosloví. Rovnaký význam má v nemeckom a maďarskom názvosloví.[1]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Prví návštevníci boli pravdepodobne pytliaci, bylinkári alebo hľadači pokladov. Písomne zachytený prvý turistický výstup sa nezachoval. V roku 1892 bol vybudovaný chodník na vrchol štítu z Poľského hrebeňa.

Najčastejší výstup na vrchol začína v Starom Smokovci, v Tatranskej Polianke alebo v Lysej Poľane.

Východná Vysoká je prístupná z Poľského hrebeňa po žltá turistická značka žlto značkovanom chodníku (v najťažších miestach je zabezpečený reťazami), na ktorý sa dá dostať buď Velickou dolinou z Tatranskej Polianky, Starého Smokovca, pripadne po Tatranskej magistrále z Hrebienka alebo Bielovodskou dolinou, po modrá turistická značka modrej značke, z Lysej Poľany.

Na Poľský hrebeň sa dá prísť aj cez sedlo Prielom z Veľkej Studenej doliny, táto trasa je však najnáročnejšia.[2][3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94.
  3. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
Panoráma z vrcholu Východnej Vysokej