Východná Vysoká
Východná Vysoká | |
vrch | |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Povodie | Poprad, Dunajec |
Nadmorská výška | 2 428,6 m n. m. |
Súradnice | 49°10′31″S 20°08′44″V / 49,1752778°S 20,1455556°V |
Najľahší výstup | cez Velickú dolinu |
Prvovýstup | Dr. László Jarmay, Ján Hunsdorfer |
- dátum | jeseň 1890 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Východná Vysoká | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Východná Vysoká (poľ. Mała Wysoka, maď. KisViszoka, nem. Kleine Viszoka, Kleine Vysoka) je rozložitý pyramídový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Poľským hrebeňom a Prielomom. Z nej odbočuje mohutná rázsocha, v ktorej sa nachádza Bradavica, Velické granáty a Slavkovský štít.[1]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Z vrcholu štítu je prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny, Velickej doliny, i na okolité štíty (Gerlachovský, Litvorový, Vysoká, Bradavica a iné).
Do Velickej doliny na juhozápade spadá plynule suťoviskami. Nad Veľkou Studenou dolinou na východe sa čnie strmá stena, rovnako ako nad Zamrznutým plesom v Zamrznutom kotli vo Svišťovej doline, ktorá je v závere Bielovodskej doliny.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Vysoká podčiarkuje vysoký kopec, z ktorého je dobrý výhľad na okolitú krajinu. V adjektíve Východná vyjadruje jeho východnejšiu polohu od západne ležiacej a vyššej Vysokej. Súčasný názov má od roku 1922, keď o ňom písal Miloš Janoška v časopise Krásy Slovenska. Nezmyselný starý názov Malá Vysoká, ktorý má korene v 70-tych rokoch 19. storočia dožíva v poľskom názvosloví. Rovnaký význam má v nemeckom a maďarskom názvosloví.[1]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Prví návštevníci boli pravdepodobne pytliaci, bylinkári alebo hľadači pokladov. Písomne zachytený prvý turistický výstup sa nezachoval. V roku 1892 bol vybudovaný chodník na vrchol štítu z Poľského hrebeňa.
Najčastejší výstup na vrchol začína v Starom Smokovci, v Tatranskej Polianke alebo v Lysej Poľane.
Východná Vysoká je prístupná:
- po
žltej značke:
- z Poľského hrebeňa (chodník je v najťažších miestach zabezpečený reťazami)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Iné projeky[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Východná Vysoká