Sliezsky dom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sliezsky dom
Sliezsky dom under Gerlachovsky stit.jpg

49°09′22″S 20°09′20″V / 49,156111°S 20,155556°V / 49.156111; 20.155556Súradnice: 49°09′22″S 20°09′20″V / 49,156111°S 20,155556°V / 49.156111; 20.155556
Nadmorská výška 1 670 m n. m.
Pohorie Vysoké Tatry
Poloha Velická dolina
Rok založenia 1968
Najľahší výstup asfaltovou cestou z Tatranskej Polianky
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
Commons Sliezsky dom
Webová stránka www.sliezskydom.sk
Velické pleso v pozadí so Sliezskym domom a asfaltovou cestou z Tatranskej Polianky

Horský hotel „Sliezsky dom“ je horský hotel postavený vo Velickej doline na úpätí Gerlachovského štítu, nad Velickým plesom vo Vysokých Tatrách.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá chata nad Velickým plesom bola Blásyho chata, postavená na severovýchodnom brehu iniciatívou Eduarda Blasyho, ktorý bol riaditeľom Starého Smokovca. Budovu, postavenú v roku 1871, o dva roky neskôr zmietla lavína. V roku 1895 Uhorský karpatský spolok na juhozápadnom brehu Velického plesa vybudoval chatu Sliezsky dom. Chata bola stavebne rozšírená v rokoch 1908 a 1943, ale v roku 1962 vyhorela. Na jej miesto bol o šesť rokov postavený súčasný horský hotel. Ide o najvyššie položený horský hotel na Slovensku, ktorý po kompletnej rekonštrukcii v roku 2010 ponúka milovníkom hôr novozariadené priestory v typickom tatranskom štýle s wellness službami.

Inou chatou bola Hunfalvyho chata postavená v rokoch 18761878 na Vyšnej Velickej poľane vďaka Uhorskému karpatskému spolku. Kamenno-drevená budova mala kuchyňu, svetlo, nocľah, verandu a kachle. Po otvorení Sliezskeho domu slúžila iba ako záložná chata v prípade preplnenia nového objektu. Po zničení požiarom v roku 1913 z chaty zostali len základy, viditeľné z Tatranskej magistrály. Chata niesla meno geografa pochádzajúceho z Veľkého Slavkova – Ján Hunfalvy (1820 – 1888).

Návšteva Jána Pavla II.[upraviť | upraviť zdroj]

Na Sliezskom dome oddychoval aj pápež Ján Pavol II. pri druhej návšteve Slovenska v roku 1995. Na požiadanie Horskej služby 3. júla 1995 dokonca posvätil horolezecké lano a čakan, symboly záchranárskej činnosti. Na Sliezskom dome vysvätil aj drevený kríž, ktorý osadili na jeho počesť. Osobne sa tu s ním mohla stretnúť len hŕstka ľudí, jeho návšteva bola tajná a bez vstupu pre verejnosť.

Róbert Burger, syn chatára na Sliezskom dome, o návšteve tohto vzácneho človeka povedal: „Pre dôkladné prípravy, stres a všetky bezpečnostné opatrenia si človek v tom momente ani nedokázal presne uvedomiť, s akým veľkým človekom a na akom významnom poste sa stretáva. S odstupom času prichádzam na to, že najviac ma oslovil a stále oslovuje jeho vnútorný pokoj, ktorý si so sebou priniesol. Napriek pokročilému veku, dlhej a namáhavej ceste plnej programu, nie najlepšiemu zdraviu a nie najlepšiemu počasiu vo Vysokých Tatrách, vyžaroval z tohto svätého človeka vnútorný pokoj.“

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je Sliezsky dom prebudovaný na štvorhviezdičkový horský hotel, unikátny najmä svojou polohou, ktorá umožňuje výstup priamo na najvyšší vrchol Slovenska, Gerlachovský štít. Po kompletnej rekonštrukcii ponúka hotel ubytovanie v 36 izbách a 8 apartmánoch, ktoré vychádzajú z pôvodnej historickej dispozície budovy. Sliezsky dom disponuje aj hotelovou reštauráciou, v ktorej momentálne pôsobí známy šéfkuchár Ľubomír Herko. K horskému hotelu patrí aj letná terasa s výhľadom na Velickú dolinu.

Na Sliezsky dom je možné sa počas leta dostať aj autom, treba si len zavolať na recepciu a overiť voľné parkovacie miesta. Hotel ponúka hosťom aj bezplatný vývoz z parkoviska v Tatranskej Polianke vlastným terénnym autom. Počas zimnej sezóny je hotel dostupný len prostredníctvom snežného skútra, ktorý hotelový personál zabezpečí pre prichádzajúcich hostí.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

zelená turistická značka zeleno značená trasa z Tatranskej Polianky popri Velickom potoku ku Velickému plesu a ďalej na sedlo Poľský hrebeň.

  • Čas prechodu z Tatranskej Polianky ku Velickému plesu: 1:45 h, ↓ 1:15 h
  • Čas prechodu od Velicého plesa do sedla Poľský hrebeň: 2 h, ↓ 1:30 h

červená turistická značka červeno značená Tatranská magistrála v úseku z Batizovského plesa cez Gerlachovský hrebeň ku Velickému plesu, odtiaľ ďalej na Hrebienok.

  • Čas prechodu z Batizovského plesa ku Velickému plesu: 1 h v oboch smeroch.
  • Čas prechodu od Velického plesa na Hrebienok: 2:05 h, v opačnom smere 2:20 h

žltá turistická značka zelená turistická značka do doliny vedie žlto značená trasa zo Starého Smokovca, na ktorú sa pripojí modro značená trasa z Tatranských Zrubov. Vedľa hotela vedie zeleno značená trasa.

  • Čas prechodu zo Starého Smokovca k rázcestiu s modro značenou trasou: 1:35 h, ↓ 55 min
  • Čas prechodu od rázcestia s modro značenou trasou ku rázcestiu so zeleno značenou trasou vo Vyšnej Velickej doline: 45 min, ↓ 30 min
  • Čas prechodu od rázcestia vo Vyšnej Velickej doline k hotelu: 20 min v oboch smeroch.

Kontakt[upraviť | upraviť zdroj]

  • telefón: (+421) 911 882 879
  • email: recepcia@sliezskydom.sk
  • adresa: Sliezsky dom, 059 82 Tatranská Polianka

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Stránka Sliezskeho domu

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]