Velické pleso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°09′28″S 20°09′21″V / 49,15776°S 20,15579°V / 49.15776; 20.15579
Velické pleso
pleso
Velicke pleso from above Velicky vodopad.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Tatry
Okres Poprad
Súradnice 49°09′28″S 20°09′21″V / 49,15776°S 20,15579°V / 49.15776; 20.15579
Dĺžka 0,350 km
Šírka 0,090 km
Hĺbka 4,5 m
Rozloha 0,02241 km² (2 ha)
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška hladiny 1 663 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Velické pleso (poľ. Wielicki Staw, maď. Felkai-tó, nem. Felker See) je pleso na najnižšom stupni hornej časti Velickej doliny vo Vysokých Tatrách.[2]

Velické pleso je najväčšie vo Velickej doline. Má rozlohu 2,241 ha, hĺbku 4,5 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 663 m n. m..[1] V blízkosti sa nachádza horský hotel Sliezsky dom. Z plesa vyteká Velický potok.Nad nim v doline je Dlhé pleso, Kvetnicové pliesko a Vyšné Velické plieska.


Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho názov súvisí s bývalou expanziou bývalého mesta Veľká (dnes mestskej časti Popradu) na tatranskej pôde. Toto územie pôvodne patrilo do gerlachovského a veľkoslavkovského chotára, ale meno dostalo po Veľkej. Novoustálená forma adjektíva (podľa Slovníka slovenského jazyka) je "veľčianske" (pleso), ale aj napriek tomu plesu, doline i štítu ostalo meno „Velické“ pleso resp. Velická dolina a Velický štít.<Vývoj názvu, ktorého korene siahajú do 13. storočia je nepochybne slovenského pôvodu. [2]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo plesa vedie turistický chodník po zelenej zelená turistická značka turistickej značke zo Sliezskeho domu na Poľský hrebeň. Z Velickej doliny vedie obvyklá výstupová cesta na Gerlachovský štít. Výstup je dovolený len z horským vodcom. [3]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Velické pleso sa vytvorilo po ústupe ľadovca. Nad nim je neveľká moréna. Jeho ploché dno vytvorila erózia.[4] Na jeho brehu v špeciálne vybudovanom altánku sa 3. júla 1995, počas návštevy Slovenska, modlil pápež Ján Pavol II.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
  4. VOLOŠČUK, Ivan; A KOLEKTÍV. Tatranský národný park. 1.. vyd. Bratislava : Gradus, 1994. 552 s. ISBN 80-901392-4-8.


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]