Červené pleso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°12′48″S 20°12′51″V / 49,213385°S 20,214052°V / 49.213385; 20.214052
Červené pleso
Červené pleso kežmarské
pleso
Tatry Czerwony Staw.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Súradnice 49°12′48″S 20°12′51″V / 49,213385°S 20,214052°V / 49.213385; 20.214052
Dĺžka 0,066 km
Šírka 0,035 km
Hĺbka maximálna: 1,2 m
Rozloha 0,0019 km² (0 ha)
Nadmorská výška 1 811 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Červené pleso v staršej literatúre Červené pleso kežmarské, Červené kežmarské pleso (poľ. Czerwony Staw, nem. Roter See, maď. Vörös-tó) je najväčšie z plies v Červenej doline na jej dolnom stupni, bezprostredne nad jazerným prahom.

Rozloha[upraviť | upraviť zdroj]

Má veľmi premenlivú pobrežnú líniu, vďaka ktorej často mení svoje rozmery. Má rozlohu 0,1820 ha je 66 m dlhé a 35 m široké. Dosahuje maximálnu hĺbku 1,7 m. Má objem 1 261 m³. Leží v 1 811 m n. m..[2]

Červená dolina s plesami. Nad jazerným prahom je Červené pleso. Nad dolinou je Jahňací štít. V poľskom názvosloví sa používa Jagnięca Dolina
Červená dolina. Na obrázku hore je Belasé pleso v dolnej časti je takmer vyschnuté Červené pleso.
Červené pleso v horúcich letných dňoch takmer vysychá

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Zdanlivo červenkasté sfarbenie vody niektorí vedci, ktorí navštívili dolinu, vysvetľovali pobrežným porastom červeného lišajníka Lecidea confluens alebo obsahom železa v jazernej vode. Pozorný pozorovateľ však zbadá, že skaly v piesku majú jemnoružovú patinu, od ktorej zdá sa byť voda trochu červenkavá. Zdá sa, že je to skutočne tak, ale k tomu môže prispievať aj hra svetla a farieb, ktoré sa odrážajú od hladiny plesa.[2]

Okolité vrcholy

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Z plesa vyteká Červený potok. Pleso v horúcich letách takmer vysychá. Rozmery plesa v priebehu času znázorňuje tabuľka:

Rok Meranie vykonával Rozloha
ha
Dĺžka
m
Šírka
m
Hĺbka
m
[3] Józef Szaflarski 0.189 60 40 1.3
1956 [3] [3] 48 25 [3]
1961-67 Pracovníci TANAPu 0.190 66 35 1.2
2005[4] Gregor Pacl 0.1820 [3] [3] 1.7

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Východiská

Vstup do doliny: z autobusovej zástavky Biela voda chodníkom po žltá turistická značka značke cez Šalviový prameň na Chatu pri Zelenom Plese, odkiaľ pokračuje smerom na severozápad serpentínami do Červenej doliny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. a b c d e f údaj v tomto zdroji nie je uvedený
  4. Kolektív autorov:Tatry príroda, Nakladatelství Miloš Uhlíř - Baset, 2010, 650 s.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červené pleso na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]