Červené pleso
| Červené pleso | |
| Červené pleso kežmarské | |
| pleso | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Súradnice | 49°12′48″S 20°12′51″V / 49,213385°S 20,214052°V |
| Dĺžka | 0,066 km |
| Šírka | 0,035 km |
| Hĺbka | maximálna: 1,2 m |
| Rozloha | 0,0019 km² (0 ha) |
| Nadmorská výška | 1 811 m n. m.[1] |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Červené pleso v staršej literatúre Červené pleso kežmarské, Červené kežmarské pleso (poľ. Czerwony Staw, nem. Roter See, maď. Vörös-tó) je najväčšie z plies v Červenej doline na jej dolnom stupni, bezprostredne nad jazerným prahom.
Rozloha[upraviť | upraviť zdroj]
Má veľmi premenlivú pobrežnú líniu, vďaka ktorej často mení svoje rozmery. Má rozlohu 0,1820 ha je 66 m dlhé a 35 m široké. Dosahuje maximálnu hĺbku 1,7 m. Má objem 1 261 m³. Leží v 1 811 m n. m..[2]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Zdanlivo červenkasté sfarbenie vody niektorí vedci, ktorí navštívili dolinu, vysvetľovali pobrežným porastom červeného lišajníka Lecidea confluens alebo obsahom železa v jazernej vode. Pozorný pozorovateľ však zbadá, že skaly v piesku majú jemnoružovú patinu, od ktorej zdá sa byť voda trochu červenkavá. Zdá sa, že je to skutočne tak, ale k tomu môže prispievať aj hra svetla a farieb, ktoré sa odrážajú od hladiny plesa.[2]
Okolité vrcholy
- Jastrabia veža (2 139 m n. m.)
- Belasá veža (2 284 m n. m.)
- Jahňací štít (2 229 m n. m.) – najvýchodnejší vrchol Vysokých Tatier
- Kozí štít (2 111 m n. m.)
Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]
Z plesa vyteká Červený potok. Pleso v horúcich letách takmer vysychá. Rozmery plesa v priebehu času znázorňuje tabuľka:
| Rok | Meranie vykonával | Rozloha ha |
Dĺžka m |
Šírka m |
Hĺbka m |
|---|---|---|---|---|---|
| [3] | Józef Szaflarski | 0.189 | 60 | 40 | 1.3 |
| 1956 | [3] | [3] | 48 | 25 | [3] |
| 1961-67 | Pracovníci TANAPu | 0.190 | 66 | 35 | 1.2 |
| 2005[4] | Gregor Pacl | 0.1820 | [3] | [3] | 1.7 |
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
- Východiská
- Tatranské Matliare
- Biela voda - autobusová zástavka
- Tatranská Lomnica
Vstup do doliny: z autobusovej zástavky Biela voda chodníkom po 
značke cez Šalviový prameň na Chatu pri Zelenom Plese, odkiaľ pokračuje smerom na severozápad serpentínami do Červenej doliny.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d e f údaj v tomto zdroji nie je uvedený
- ↑ Kolektív autorov:Tatry príroda, Nakladatelství Miloš Uhlíř - Baset, 2010, 650 s.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červené pleso na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červené pleso
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Červená dolina Archivované 2015-08-12 na Wayback Machine
- Červené pleso Archivované 2016-09-12 na Wayback Machine
- Poľská Veľká tatranská encyklopédia
- Poloha na turistickej mape