Jastrabia veža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°12′42″S 20°12′35″V / 49,21167°S 20,20972°V / 49.21167; 20.20972
Jastrabia veža
vrch
Dolina Kiezmarska, Zielony Staw i Jastrzebia Turnia.jpg
Jastrabia veža od Zeleného plesa.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 137,3 m n. m.
Súradnice 49°12′42″S 20°12′35″V / 49,21167°S 20,20972°V / 49.21167; 20.20972
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup M. Sieczka
 - dátum okolo r. 1880
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Jastrabia veža
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Jastrabia veža (poľ. Jastrzębia Turnia, nem. Karfunkelturm, maď. Karbunkulustorony)[1] sa kolmo vypína nad Dolinou Zeleného plesa vo Vysokých Tatrách. Je opradená povesťami a veľmi fotogenická. Z vrcholu sú výhľady do najmohutnejších tatranských stien. Koncom minulého storočia prišlo k pádu skalných blokov v juhovýchodnej stene, takže niektoré horolezecké cesty zanikli.[2]

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Veža je koncovým pilierom rázsochy, vybiehajúcej z Belasej veže. Jastrabie sedlo ju delí od Karbunkulového hrebeňa. V rýchlo klesajúcom východnom hrebeni ju Jastrabia štrbina oddeľuje od Jastrabieho zuba.

Zľava tmavá Jastrabia veža, Kozí a Jahňací štít.

[2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Jastrab je pomerne hojne zastúpený v TANAPe. V tomto prípade však skôr v symbolickom zmysle pomenúva smelé tvary veže. Najstarší názov, aký sa v písomnostiach vyskytuje pre Jastrabiu vežu, je Königsnase (kráľovský nos) u Jakuba Buchholtza v roku 1752. Na začiatku 19. storočia ustúpil tento názov zlatokopeckej Karbunkulovej veži.[1]

Povesť[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchole Jastrabej veže sa nachádzal oslepujúci drahokam karbunkul (rubín). Chudobný muž, ktorý sa uchádzal o richtárovu dcéru, v snahe zbohatnúť doliezol až k nemu. Musel sa odvrátiť pred jeho jasom, ale oči víly zo Zeleného plesa ho uhranuli, spadol a zabil sa, ako už iní pred ním aj po ňom.[3] Povesť je známa v niekoľkých mutáciách a možno predpokladať, že parafrázuje smrteľnú tragédiu zlatokopa Jána Andreja Papirusa, ktorý v roku 1771 zahynul v okolí Zeleného plesa.[1]

Horolezectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý výstup absolvoval v 80-tych rokoch 19. storočia z Červenej doliny cez Jastrabie sedlo Poliak Maciej Sieczka, v zime Tihamér Szaffka, Imre Barcza a Oskar Jordán 10. mája 1909.[1] Štít je odvtedy často navštevovaný. K jeho obľube prispieva blízka Chata pri Zelenom plese. Kolmou, miestami previsnutou juhovýchodnou aj južnou stenou vedie množstvo ciest vysokej obťažnosti, jednou z najťažších na slovenskej strane Tatier bola „Amazónia Vertikál“, klasifikácia 9. Novšie vznikla cesta Jet Stream 10-/10 a v r. 2016 aj najťažšia cesta v celých Tatrách: Koróna 11- (J. Krištoffy).

Najťažšie cesty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pavúci lezú do neba, (RP VII+), 2001
  • Pochylého platňa, (VI+ A3 RP:8), 1963
  • Amazónia Vertikál, (IX-), 1993
  • Jet Stream, (X-/X), M. Heuger, I. Štefanský 2000, voľne D. Janák 2007
  • Koróna, (XI-), J. Krištoffy 2016

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b KROUTIL, F.. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
  3. MAREC, Anton. Zlato pod Kriváňom. 1. vyd. Bratislava : Mladé Letá, 1991.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]