Jastrabia veža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°12′42″S 20°12′35″V / 49,21167°S 20,20972°V / 49.21167; 20.20972
Jastrabia veža
vrch
Dolina Kiezmarska, Zielony Staw i Jastrzebia Turnia.jpg
Jastrabia veža od Zeleného plesa.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 137,3 m n. m.
Súradnice 49°12′42″S 20°12′35″V / 49,21167°S 20,20972°V / 49.21167; 20.20972
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup M. Sieczka
 - dátum okolo r. 1880
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Jastrabia veža
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Jastrabia veža sa kolmo vypína nad Dolinou Zeleného plesa. Je opradená povesťami a veľmi fotogenická. Z vrcholu sú výhľady do najmohutnejších tatranských stien. Koncom minulého storočia prišlo k pádu skalných blokov v juhovýchodnej stene, takže niektoré horolezecké cesty zanikli.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Veža je koncovým pilierom rázsochy, vybiehajúcej z Belasej veže. Jastrabie sedlo ju delí od Karbunkulového hrebeňa. V rýchlo klesajúcom východnom hrebeni ju Jastrabia štrbina oddeľuje od Jastrabieho zuba.

Zľava tmavá Jastrabia veža, Kozí a Jahňací štít.

Povesť[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchole Jastrabej veže sa nachádzal oslepujúci drahokam karbunkul (rubín). Chudobný muž, ktorý sa uchádzal o richtárovu dcéru, v snahe zbohatnúť doliezol až k nemu. Musel sa odvrátiť pred jeho jasom, ale oči víly zo Zeleného plesa ho uhranuli, spadol a zabil sa, ako už iní pred ním aj po ňom.

Horolezectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý výstup absolvoval v 80-tych rokoch 19. storočia z Červenej doliny cez Jastrabie sedlo Poliak M. Sieczka, štít je odvtedy často navštevovaný. K jeho obľube prispieva blízka Chata pri Zelenom plese. Kolmou, miestami previsnutou juhovýchodnou aj južnou stenou vedie množstvo ciest vysokej obťažnosti, jednou z najťažších na slovenskej strane Tatier bola „Amazónia Vertikál“, klasifikácia 9. Novšie vznikla cesta Jet Stream 10-/10 a v r. 2016 aj najťažšia cesta v celých Tatrách: Koróna 11- (J. Krištoffy).

Najťažšie cesty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pavúci lezú do neba, (RP VII+), 2001
  • Pochylého platňa, (VI+ A3 RP:8), 1963
  • Amazónia Vertikál, (IX-), 1993
  • Koróna, (XI-), 2016

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel, Olympia 1977.
  • A. Marec, Zlato pod Kriváňom, Mladé Letá 1991.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]