Jakub Buchholtz
| Jakub Buchholtz | |
| tatranský mineralóg - amatér | |
| Rod. meno | Jakob Buchholtz |
|---|---|
| Narodenie | 29. december 1696 Kežmarok, Slovensko |
| Úmrtie | 14. máj 1758 (59 rokov) Kežmarok, Slovensko |
| Profesia | ihlár |
Jakub Buchholtz alebo Jakob Buchholtz (* 29. december 1696, Kežmarok – † 14. máj 1758, Kežmarok) bol ihlársky majster v Kežmarku, samouk - mineralóg, hľadač pokladov, zberateľ prírodných zvláštností vo Vysokých Tatrách. Je syn Juraja Buchholtza (1643 – 1725) a jeho manželky Zuzany. Zhotovil prvú známu plastickú mapu Vysokých Tatier.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Vyučil sa v Bardejove a v pruskom Elbingu. Po tom, ako ho do Vysokých Tatier priviedol jeho starší brat Juraj, ktorému pomáhal sprevádzať študentské exkurzie, začal sa amatérsky zaoberať mineralógiou a prírodnými zvláštnosťami horstva.
V roku 1746 zostavil rozsiahlu zbierku niekoľko tisíc nerastov a daroval ju cisárskemu viedenskému dvoru. Zaujala cisára Františka I., ktorý do Vysokých Tatier vyslal v roku 1751 mineralogickú komisiu, aby preskúmala mineralogické ložiská tohto horstva a možnosť ťažby drahých kovov. Jakub Buchholtz bol presvedčený o rentabilite tatranského baníckeho podnikania. Svoju cestu podrobne opísal v publikácii Historischer Geslechts-bericht. Zúčastnili sa na nej dvaja dvorní matematici páni Nagel a Johann Ludwig de Baillon, páter Spoločnosti Ježišovej, profesor na košickej univerzite a prírodovedec Jozef Liesganig, správca kremnických kráľovských baní a hút Ernest Rez, inžinier poručík František Langer a štyria baníci. Do Kežmarku prišli 26. júla 1751. Okrem Vysokých Tatier navštívili okolité usadlosti, medzi inými aj šuňavský chotár.[1] Cesta komisie po prieskumoch pod Gerlachovským štítom a na iných miestach sa skončila fiaskom. Cisár bol však presvedčený o Buchholtzovom talente a poveril ho v roku 1746 mineralogickým prebádaním hôr v Sedmohradsku.
Jakub Buchholtz v roku 1746 zhotovil prvú známu plastickú mapu Vysokých Tatier, ktorú predal vacovskému biskupovi, grófovi Althanovi. Inú mapu, zhotovenú z pôvodných tatranských minerálov, daroval v roku 1752 viedenskému cisárskemu dvoru. Obsiahly popis Vysokých Tatier s bohatým zemepisným názvoslovím uverejnil v diele Beschreibung des wundervollen Karpatischen Schnee-gebirges v roku 1752, ktoré bolo uverejnené v roku 1783. (Ungarisches Magazin III, odtlačok, Kežmarok, 1904).
Cestu neúspešnej cisárskej mineralogickej komisie vo Vysokých Tatrách opísal v článku Reise auf die Karpathischen Gebirge (Ungarisches Magazin IV, 1787, odtlačok, Kežmarok, 1905). Buchholtzov denník je uložený v Národnom múzeu v Budapešti.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOLLÁROVÁ, Zuzana a kolektív. Šuňava 1298 – 2001. Šuňava : Obecný úrad v Šuňave, 2001. 271 s. ISBN 80-968536-5-1.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Kto bol kto vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatry, 1970, roč. IX., čís. 3, s. 29.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Životopis v poľskom jazyku
- Záznam o narodení a krste v matrike - evanjelická cirkev v Kežmarku; pokrstený ako Johann Martin Slovenszky