Juraj Buchholtz (1643)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Juraj Buchholtz
senior spišských miest, kazateľ evanjelickej cirkvi, literát a horolezec
Narodenie 1. máj 1643
Sabinov, Slovensko
Úmrtie 11. máj 1724 (81 rokov)
Veľká Lomnica, Slovensko

Juraj Buchholtz, Georgius Buchholtz, Georg Buchholtz, (* 1. máj 1643, Sabinov – † 11. máj 1724, Veľká Lomnica)[1] bol seniorom spišských miest, kazateľom evanjelickej cirkvi, literátom a horolezcom. Zanechal po sebe prvý známy opis horolezeckého výstupu na Slavkovský štít.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Navštevoval evanjelickú školu v Sabinove, v Spišskom Podhradí (1856 – 1661), Spišských Vlachoch. Ešte počas štúdií prijal praktikantské miesto v Matejovciach. V Spišských Vlachoch dostal miesto učiteľa. Neskôr pôsobil v tomto povolaní v Banskej Štiavnici, ako riaditeľ a mestský notár vDobšinej a v Spišskej Sobote. Tu ho poverili 17. júna 1671 funkciou rektora na škole a zverili mu úrad tajomníka grófa 13 spišských miest, zálohovaných Poľsku. Neskôr zastupoval kazateľa. Odolal lákavým ponukám na miesto ústredného riaditeľa miestnych škôl v Poprade, Veľkej, Strážach, Matejovciach, na miesto tajomníka poľského miestodržiteľa v Starej Ľubovni a neprestúpil na katolícku vieru. V roku 1675 ho postavili pred súd v Starej Ľubovni, prepustili na kauciu, ktorú zložil gróf 13 spišských miest. Na učiteľské a notárske miesto v Spišskej Sobote sa nesmel vrátiť. V roku 1678 prišiel do Matejoviec a štyri roky cestoval po svete ako obchodný zástupca matejovskej firmy Jána Lányiho. V rokoch 1682 – 1688 účinkoval na opustenej evanjelickej fare v Batizovciach. Po porážke Tőkőlyho stavovského povstania bol od septembra 1688 slovenským a nemeckým diakonom v Kežmarku a od decembra 1705 farárom, neskôr seniorom a hlavným dekanom vo Veľkej Lomnici. Zastával úrad seniora Bratstva 24 spišských miest.[1]

Bol autorom diel s náboženským a historickým obsahom. V rukopise uloženom v knižnici Národného múzea v Budapešti je uložený jeho rukopis Das weit und breit Erschollene Ziepser - Schnee - Gebürg z roku 1719, kde podáva podrobný opis Vysokých Tatier a rozpráva o výstupe na Slavkovský štít v roku 1664, keď bol študentom v Matejovciach. Táto túra nepredstavuje len prvý známy výstup na Slavkovský štít, ale aj prvú presne lokalizovanú tatranskú vrcholovú túru vôbec. Buchholtzova autobiografia Historischer Geschlechtsbericht z roku 1704, ktorá bola vydaná o dve storočia neskôr obsahuje údaje o Vysokých Tatrách. V kostole vo Veľkej Lomnici má pamätnú tabuľu.

S manželkou Zuzanou Štefániovou mal päť detí – Juditu (1686 – 1698), Máriu (1687 – 1710), Juraja (1688 – 1737), Jána (1692 – 1698) a Jakuba (1696 – 1758)[2][3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOLLÁROVÁ, Zuzana; KOLEKTÍV AUTOROV. Biografický slovník mesta Poprad. 1.. vyd. Poprad : Mestský úrad, 2004. 237 s. ISBN 80-969037-6-4.
  2. BOHUŠ, Ivan. Kto bol kto vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatry, roč. IX, čís. 3, s. 28-29.
  3. Buchholtz online

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]