Červená dolina (Dolina Zeleného plesa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Červená dolina
dolina
Červená dolina v Doline Zeleného plesa
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 49°12′55″S 20°12′34″V / 49,21528°S 20,20944°V / 49.21528; 20.20944
Najľahší výstup po na Jahňací štít
Prvovýstup Imre Barcza,
Oszkár Jordán
a Tihamér Szaffka.
 - dátum 10. máj 1909
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Červená dolina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Červená dolina (poľ. Dolina Jagnięca, maď. Vőrostó vőlgye, nem. Rotseetal) je dolina, ktorú tvorí severozápadný úval Doliny Zeleného plesa, ku ktorému sa zvažuje nie príliš strmou, kosodrevinou porastenou a 200 m vysokou jazernou stenou. Leží medzi Karbunkulovým hrebeňom, úsekom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Belasej veže po Jahňací štít a jeho juhovýchodným vedľajším Kozím hrebeňom. Od jazernej steny pri Červenom plese po úpätie hrebeňa pod Kolovým sedlom meria približne 800 m. Vo Vysokých Tatrách je ešte jedna Červená dolina, ktorá je súčasťou Bielovodskej doliny.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikol z Červeného plesa, ktoré leží v doline. Zdanlivo červenkasté zafarbenie jeho vody vysvetľoval Karol Englisch v ročenke Uhorského karpatského spolku 1899 pobrežným porastom červeného lišajníka alebo obsahom železa v jazernej vode. Poľský názov doliny je pastierskeho pôvodu.[1]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dolinu vytvoril ľadovec. Skladá sa z dvoch jeden nad druhým položených ľadovcových kotlov, v ktorých sú plesá – Belasé pleso a Červené pleso. V minulosti tu Christian Hohenlohe poľoval na kamzíkov. Prvými návštevníkmi doliny boli Juraj a Jakub Buchholtzovci 8. júla 1726. V období, keď v doline bol ešte sneh, 10. mája 1909 prvými návštevníkmi doliny boli Imre Barcza, Oszkár Jordán a Tihamér Szaffka.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Po žltej turistickej značke z Chaty pri Zelenom plese na Jahňací štít.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]