Dolina Małej Łąki

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°15′32″S 19°54′18″V / 49,258889°S 19,905°V / 49.258889; 19.905
Dolina Małej Łąki
dolina
Dolina Małej Łąki a5.jpg
Dolina Małej Łąki, Grzybowiec a Łysanki. Pohľad z Czerwonego Grzbietu
Štát Poľsko Poľsko
Región Malopoľské vojvodstvo
Okres Tatranský
Obec Kościelisko
Pohorie Západné Tatry
Súradnice 49°15′32″S 19°54′18″V / 49,258889°S 19,905°V / 49.258889; 19.905
Poloha v Poľsku
Red pog.svg
Poloha v Poľsku
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Dolina Małej Łąki

Dolina Małej Łąki je podhorská dolina v poľských Západných Tatrách medzi Dolinou Bystrej a Dolinou Kościeliską.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Je 5,4 km dlhá a má plochu 5,7 km². Je najmenšia z podhorských dolín. Začína sa vo výške 930 m n. m. na východnej strane Gronika. Hornú časť doliny uzaviera Hlavný hrebeň Západných Tatier, Červené vrchy na úseku od Kondratovej kopy po Malolučniak. Orograficky pravú hranicu tvorí severný hrebeň Kondratovej kopy po Giewont, potom Mały Giewont, Grzybowiec a severozápadný chrbát Łysanek. Ľavé úbočia doliny tvorí Czerwony Grzbiet, Malolučniak, Wielka Turnia Małołącka, Miętusi Skoruśniak a Hruby Regiel.

Dolina Małej Łąki nemá bočné oddelenia iba žľaby. Najväčšie sú: Dolinka pod Grzybowiec, Głazisty Żleb, Zagon, Uwieziony Żleb, Gmiński Żleb.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Je to jediná dolina, ktorá celá je vytvorená zo sedimentárnych hornín. Iba vrcholy Kondratovej kopy a Malolučniaka tvoria kryštalické horniny. Dolná severná časť doliny nebola formovaná ľadovcom. Stredná a horná časť doliny ma tvar ľadovcového žľabu. V tejto časti doliny netečú potoky, je tichá. Małołącki Potok sa objavuje v dolnej časti doliny pod morénovým prahom Wielkiej Polany.

V podzemí Doliny Małej Łąki sa nachádzajú mnohé jaskyne. Medzi najdlhšie a najhlbšie v Poľsku patrí: Jaskinia Wielka Śnieżna a Śnieżna Studnia.

V strednej časti Doliny Małej Łąki je Wielka Polana. Vytvorila sa na mieste zaniknutého veľkého poľadovcového jazera. Hrúbka spodných sedimentov sa tu odhaduje na 65 m.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Severnú čas doliny pokrývajú podhorské lesy, stredná časť je porastená smrekovými lesmi a pestrou paletou lúčnej flóry. Južná časť doliny je zarastená kosodrevinou. Dolina je bohatá veľkým množstvom vzácnych druhov horských rastlín. Okrem iných napríklad: ostropysk poľný tatranský, turica alpínska, sitina trojplevová, popolavec oranžový, plesnivček vápencový, prilbica chlpatoplodá, kortúza Matthioliho, lomikameň ovisnutý, krivec najmenší.

Historia[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti dolinu vypásaval dobytok a ovce na Hali Mała Łąka. Na úrodnej pôde rástla svieža tráva, v doline stáli salaše. Po zákaze pasenia, vyrástla tu kosodrevina, terén zarástol lesom. Už len Wielka Polana si zachováva bezlesný charakter, ale už aj tu začínajú rásť smrekové porasty, posúvajúce sa k starému lesu.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Oddávna dolinu navštevovali turisti. Cez dolinu vedú turistické chodníky. Wielka Polana, od severu opásaná, imponujúcimi útesmi Wielkiej Turni, je miesto, kde sa turisti radi s obdivom zastavujú.

Dolinu objavujú aj horolezci. Zaujímavé lezecké cesty sú napríklad na Wielkej Turni Małołąckej a na Mnichowych Turniach.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Małej Łąki na poľskej Wikipédii.