Litvorová dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Litvorová dolina
Litvorová dolina z Poľského hrebeňa v lete.

Litvorová dolina (poľ. Dolina Litworowa, nem. Litvorovytal, maď. Litovorovi-katlan, Litovorovytó katlana, Litvorovy-völgy) sa nachádza v závere Bielovodskej doliny vo Vysokých Tatrách. Tvorí jedno z horných odvetví doliny. Je dlhé približne 1 km. Nachádza sa medzi vedľajším hrebeňom Velického štítu, krátkym úsekom hlavného hrebeňa Tatier od Velického štítu po Litvorový štít a severozápadným vedľajším ramenom Litvorového štítu. Od svojho juhovýchodného uzáveru smeruje na severozápad a splýva s dolnou časťou Kačacej doliny, takže ju dávnejšie pokladali za jej súčasť.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie je odvodené od litvora - archangeliky lekárskej, ktorá rastie v kosodrevinovom pásme a bývala hojne zastúpená pri Litvorovom plese.[1]

Prírodopis[upraviť | upraviť zdroj]

V doline leží Litvorové pleso. Z neho odteká Litvorový potok, ktorý spolu so Zeleným potokom tvorí Bielu vodu.[1]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Po modrá turistická značka modrej turistickej značke z Lysej Poľany vedie popri pravom brehu Bielej vody lesná cesta (je aj pre starších turistov pohodlná) na Bielovodskú poľanu, kde v jej strede stojí lesovňa. V hornej časti doliny, pod Bielovodskou vežou je Poľana pod Vysokou. Značkovaná cesta vedie Bielovodskou dolinou okolo Rozpadlín, Spismichalovej doliny, Litvorového žľabu, Rovienok, Svišťovej doliny, ktoré sú po ľavej strane turistického chodníka do Litvorovej doliny a do Zamrznutého kotla, kde sa cesty rozdeľujú po modrá turistická značka modrej značke do Prielomu a na Zbojnícku chatu vo Veľkej Studenej doline a po zelená turistická značka zelenej značke cez Poľský hrebeň do Velickej doliny a na Sliezsky dom.[2]

Z Lysej Poľany vedie ku horárni v Bielovodskej doline bezbariérový turistický chodník, vhodný pre ľudí so zníženou mobilitou a imobilných. Má dĺžku 4 km, jeho povrch je zhutnený štrkový, preto sa najmä vozičkárom odporúča sprievod.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
  3. Bezbariérový chodník v doline

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°10′47″S 20°07′42″V / 49,17985°S 20,128217°V / 49.17985; 20.128217