Gerlachovský kotol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 49°09′31″S 20°08′21″V / 49,158611°S 20,139167°V / 49.158611; 20.139167
Gerlachovský kotol
kotol
TatranskeZruby15Slovakia29.JPG
Gerlachovský kotol.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Obec Starý Smokovec
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 010 - 2 040 m n. m.
Súradnice 49°09′31″S 20°08′21″V / 49,158611°S 20,139167°V / 49.158611; 20.139167
Geologické zloženie granit
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Prvovýstup Mikuláš Szontág v zime
 - dátum v rokoch 1873 – 1880
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Karpát
Fire.svg
Poloha v rámci Karpát
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Gerlachovský štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Gerlachovský kotol (poľ. Gerlachowski Kocioł, Gierlachowski Kocioł, nem. Gerlsdorfer Kessel, maď. Gerlahfalvi katlan) je kotlina, ľadovcový kar jeden z najlepšie zachovaných po ústupe ľadovej doby vo Vysokých Tatrách. Jej rozloha je 0,4 km². Dno kotliny, zavalené skalnými rumoviskami, je vo výške 2 010 m n. m. – 2 140 m n. m.. Kotlina je medzi juhozápadným a juhovýchodným ramenom Kotlového štítu, od juhu uzavretá nepravidelným morénovým valom (2 027 m n. m.) spájajúcim obidve ramená a zvažujúcim sa do Hromadnej doliny. Na západnej strane je Batizovská dolina a na východnej Velická dolina.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vyplýva z polohy v masíve Gerlachovského štítu, ktorý leží v niekdajšom chotári obce Gerlachov.[1]

Prví návštevníci[upraviť | upraviť zdroj]

Kotlinu v dávnych časoch navštevovali poľovníci, pytliaci poľujúci na kamzíkov. Horolezci ju objavili, keď sa pokúšali vystúpiť po jej okrajoch na Gerlachovský štít. V zime ju prvý navštívil Mikuláš Sontág v rokoch 1873 – 1880 [2] [3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. PARYSKI, Witold Henryk. Tatry Wysokie. Przewodnik taternicki. Część XII. Wschodnia Batyżowiecka Przełęcz – Litworowa Przełęcz. 1. vyd. Warszawa : Sport i Turystyka, 1965. S. 9. (po poľsky)
  3. NYKA, Józef. Tatry słowackie. Przewodnik. II. vyd. Latchorzew : Wyd. Trawers, 1998. ISBN 83-901580-8-6. (po poľsk)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]