Nefcerka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Disambig.svg O národnej prírodnej rezervácii pozri Nefcerka (národná prírodná rezervácia).
Súradnice: 49°10′14″S 20°00′19″V / 49,17058°S 20,00525°V / 49.17058; 20.00525
Nefcerka, Nefcerská dolina
dolina
Krywanska Gran.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Súradnice 49°10′14″S 20°00′19″V / 49,17058°S 20,00525°V / 49.17058; 20.00525
Najľahší výstup prísne chránená prírodná rezervácia
Prvovýstup Eugeniuzs Janota a Maciej Sieczka
 - dátum 9. september 1867
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Nefcerská dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Nefcerka, alebo Nefcerská dolina (poľ. Dolina Niewcyrka, nem. Neftzertal, maď. Neftzervőlgy) je jedno z hlavných východných odvetví Kôprovej doliny v jej prostrednej časti vo Vysokých Tatrách.[1][2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Zo severu ju ohraničuje vyše dvojkilometrový hrebeň Hrubého vrchu (od Hrubej kopy až po Hrubý vrch). Od východu Hrubý vrch a Furkotský štít. Od juhovýchodu hrebeň, ktorý spája Furkotský štít a Ostrú. Od juhu zasa Ostrá, Krátka a Kriváň so svojim dlhým severovýchodným rebrom. Nefcerka spadá prahmi a meria približne 3 km. Vedľajšie severné rameno Krátkej delí hornú časť doliny na dve odnože. Hlavnú, pod Hrubým vrchom, Furkotským štítom a Ostrou a bočnú, ktorá smeruje pod Škáru.[1]

Plesá[upraviť | upraviť zdroj]

V Nefcerke, kde je niekoľko malých pliesok bez názvov, sa nachádza Nižné Terianske pleso, Vyšné Terianske pleso a Malé Terianske pleso. Z Nižného Terianskeho plesa vyteká Nefcerský potok, ktorý má bočný prítok, ktorý doň vteká poniže Horného Nefcerského vodopádu.[1]

Potoky a vodopády[upraviť | upraviť zdroj]

Nefcerský potok vytvára Nižný nefcerský vodopád, Kmeťov vodopád a Vyšný nefcerský vodopád. Dolinu ohraničuje bujná vegetácia, ktorá so skalnými zrázmi robí z Nefcerky jednu z najkrajších tatranských dolín. Je prísne chránenou rezerváciou TANAPu a je pre návštevníkov uzavretá.[1][3]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Je odvodený od priezviska Neftzer, ale konkrétne sa ponúkajú aj iné alternatívy. Kráľovským správcom Likavského hradu sa v roku 1695, po smrti Juraja Szechényiho, ostrihomského arcibiskupa, záložného pána hradu, stal Leonard Ján Neftzer a po jeho smrti roku 1699 Jakub Ján Neftzer. Ten sa neskôr, po skončení kuruckých vojen, stal prefektom liptovskohrádockých korunných majetkov, ku ktorým patrila aj Kôprová dolina s odvetviami. Je aj ústne podanie o tom, že dolina bola pomenovaná podľa banského konfederáta Neffzera. Iná verzia hovorí o „nejakom“ Neftzerovi, ktorý v doline „veľmi dávno“ utrpel smrteľnú nehodu.[2]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na Neftzerskej poľane stál Poľovnícky dom arcikniežaťa Rudolfa, ktorý postavili okolo roku 1880 a šopa pre honcov a služobníctvo. Poľovnícky dom zhorel v roku 1909 a šopa v roku 1915. Nefcerku oddávna navštevovali lovci kamzíkov, hľadači pokladov, baníci i pastieri. Prví, ktorí o výstupe do nej napísali, boli Eugeniuzs Janota s druhmi a s vodcom Maciejom Sieczkom 9. septembra 1867.[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. Kapitola 187.
  2. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]