Hrubý vrch (Vysoké Tatry)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°10′15″S 20°01′37″V / 49,1709°S 20,0269°V / 49.1709; 20.0269
Hrubý vrch
vrch
Hrubý vrch (Triumetal).jpg
Hrubý vrch od Kôprovského štítu
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Váh, Poprad
Nadmorská výška 2 428,3 m n. m.
Súradnice 49°10′15″S 20°01′37″V / 49,1709°S 20,0269°V / 49.1709; 20.0269
Najľahší výstup Hrebeňom od Furkotského štítu, s horským vodcom
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Hrubý vrch
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Hrubý vrch, niekedy Hrubý, nesprávne Hrubý štít, (poľ. Hruby Wierch, nem. Triumetal, dávnejšie Trumetalspitze, maď. Triumetal) je najvyšší štít v južnom uzávere Hlinskej doliny a jeden z najvýraznejších vrcholov v rázsoche Kriváňa nad Hlinskou dolinou, Nefcerkou a Mlynickou dolinou vo Vysokých Tatrách.[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Od Mlynickej veže ho oddeľuje Hrubá priehyba, od Zadnej Terianskej veže Zadná terianska štrbina a od Furkotského sedla Furkotská priehyba. Hrebeň Hrubého vrchu má vyše 2 km a končí sa na Hrubej kope nad Kôprovou dolinou.[1][2][2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Nesprávne sa používa Hrubý štít, ktorý patrí inému tatranskému vrcholu. V slovenskej literatúre a kartografii bol rozšírený názov Triumental. Vznikol pravdepodobne ako skomolenina, ktorej prvá časť mohla vystihovať charakter uzlového bodu troch horských hrebeňov a druhá (metál – kov) nasvedčovať baníckej minulosti štítu. Tento názov sa bežne zaužíval v nemeckom a maďarskom názvosloví.[1][2]

Prví na vrchole[upraviť | upraviť zdroj]

Už koncom roku 1880 sprevádzali turistov na vrchol horskí vodcovia zo Zakopaného. Jeho úbočia poznali lovci kamzíkov. Ešte pred rokom 1857 viackrát bol na vrchole horský vodca Jęndrzej Wala st. V zime na vrchole boli prví Julius Andreas Hefty, Tibold Kregczy, Endre Maurer a Lajos Rokfalusy 18. januára 1912.[2]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Na Hrubý vrch nevedú žiadne značené turistické trasy. Legálne je prístupný len s horským vodcom.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c d e PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 187.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]