Predné Solisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°9′0″S 20°2′16″V / 49,15000°S 20,03778°V / 49.15000; 20.03778
Predné Solisko
vrch
Solisko2.jpg
Chata pod Soliskom a svah Predného Soliska
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 117 m n. m.
Súradnice 49°9′0″S 20°2′16″V / 49,15000°S 20,03778°V / 49.15000; 20.03778
Najľahší výstup od Chaty pod Soliskom po červená turistická značka značke
Prvovýstup H. Rumpelt
 - dátum 1906
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Predné Solisko
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Predné Solisko (poľ. Skrajne Solisko, nem. Vorderer Solisko, maď. Elülső Szoliszkókúp) je jeden z najnižších a najľahšie dostupných vrchov vo Vysokých Tatrách. Poskytuje pekný výhľad, aj keď ide o vrchol na južnom okraji horstva. Popularitu mu robia lyžiarske terény.[1]

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Je to prvý vrchol na juhovýchode, ktorým sa končí Soliskový hrebeň, ktorý meria 4 km. Od Mlynického Soliska ho oddeľuje Soliskové sedlo. Soliskový hrebeň oddeľuje Mlynickú dolinu od Furkotskej doliny. Hrebeň tvorí rozvodnicu dvoch pomorí. Z Furkotskej doliny tečie Furkotský potok do Čierneho mora. Mlynica, pretekajúca Mlynickou dolinou, vteká do rieky Poprad, ktorá sa vlieva do Dunajca a dostáva sa do Baltického mora.[1][2] Na vrchole štítu v roku 2013 postavili drevený kríž, ktorý pripomína 10. výročie prestavby Chaty pod Soliskom.[2][3]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne patril miestu, kde mali pastieri solisko pre kravy a ovce, ktoré pásli v Mlynickej a Furkotskej doline. Názov neskoršie prešiel na celý hrebeň aj s jeho vrcholmi, zárezmi, kopami, štrbinami, vežami.[1]

Lyžiarske stredisko[upraviť | upraviť zdroj]

Skokanské mostíky[upraviť | upraviť zdroj]

V ústí Mlynickej doliny, na južnom chrbte Predného Soliska, v jeho najnižšej časti, Karel Jarolímek, pražský architekt, v roku 1927 postavil drevený lyžiarsky skokanský mostík. Už o rok sa stal dejiskom medzinárodných lyžiarskych pretekov. Získal si dobré meno a tak sa tu v dňoch 13. – 18. februára 1935 uskutočnili prvé preteky FIS - majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní. Skokanský mostík bol pre túto príležitosť upravený z 50 na 70 metrový doskok. Rekord mostíka bol 76,5 m. Mostík zničila silná víchrica, ktorá sa nad Štrbským Plesom prehnala z 1. na 2. septembra 1941. Vtedy sa zrútila nájazdová veža vysoká 54 m. Mostík na druhý rok opravili. V roku 1960 prestal slúžiť skokanom a ostal opustený.

Keď Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) rozhodla, že sa v roku 1970 budú na Štrbskom Plese konať majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, rozbehla sa výstavba nového moderného mostíka. Pod ním bol vybudovaný veľký komplex lyžiarskych zariadení a nový hotel. Boli vybudované dva mostíky. Stredný s kritickým bodom P-70 už slúžil skokanom od roku 1967. Veľký mostík otvorili v januári 1968 s kritickým bodom P-90. Nájazdová veža je vysoká 51 m.[4][5]

Lyžiarsky vlek[upraviť | upraviť zdroj]

Nad letnou prechádzkovou cestou, ktorá vedie okolo Štrbského plesa, na začiatku predĺženého chrbta Predného Soliska, nadšenci z Klubu slovenských turistov a lyžiarov, Štátnych kúpeľov a Pohraničnej finančnej stráže, postavili prvý lyžiarsky vlek na Slovensku. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1942. Viedol na južný chrbát Predného Soliska. Bol 2 684 m dlhý. Výškový rozdiel bol 506 m. Za hodinu dopravil 360 lyžiarov. Vlek bol dokončený v roku 1943 a prvých lyžiarov odviezol v roku 1944. V roku 1969 ho zrušili.[4] Dnes slúži lyžiarom moderná sedačková lanovka.[6]

Chata[upraviť | upraviť zdroj]

Neďaleko konečnej stanice vleku vo výške 1 850 m n. m. postavili malú lyžiarku útulňu, ktorú neskôr prestavali na Chatu pod Soliskom. V roku 1969, pred Majstrovstvami sveta v severskom lyžovaní, starý vlek nahradila nová sedačková lanovka. Smerom na západ od starej lyžiarskej zjazdovky vybudovali ďalšiu a v roku 2009 aj sedačkovú lanovku.[2]

Výstupové trasy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Od Chaty pod Soliskom na Predné Solisko po červená turistická značka červenej značke 1:00 h.

Prístupy na chatu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Od Štrbského Plesa na Chatu pod Soliskom po modrá turistická značka modrej značke 1:30 h.
  • Z rázcestia vo Furkotskej doline na chatu po modrá turistická značka modrej značke 15 min. oba smery.
  • K chate aj nadol sa možno dostať sedačkovou lanovkou zo Štrbského Plesa (areál v Mlynickej doline).[7][4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94.
  3. PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry. Diel 9 : Horolezecký sprievodca. Monografia. Rázsocha Kriváňa. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988.
  4. a b c PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. Kapitola 187.
  5. Skokanské mostíky - strba.sk
  6. Sedačková lanovka lanovky.sk
  7. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]