Predné Solisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°9′0″S 20°2′16″V / 49,15000°S 20,03778°V / 49.15000; 20.03778
Predné Solisko
vrch
Solisko2.jpg
Chata pod Soliskom a svah Predného Soliska
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 117 m n. m.
Súradnice 49°9′0″S 20°2′16″V / 49,15000°S 20,03778°V / 49.15000; 20.03778
Najľahší výstup od Chaty pod Soliskom po červená turistická značka značke
Prvovýstup H. Rumpelt
 - dátum 1906
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Predné Solisko
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Predné Solisko (poľ. Skrajne Solisko, nem. Vorderer Solisko, maď. Elülső Szoliszkókúp) je jeden z najnižších a najľahšie dostupných vrchov vo Vysokých Tatrách. Poskytuje pekný výhľad, aj keď ide o vrchol na južnom okraji horstva. Popularitu mu robia lyžiarske terény.[1]

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Je to prvý vrchol na juhovýchode, ktorým sa končí Soliskový hrebeň, ktorý meria 4 km. Od Mlynického Soliska ho oddeľuje Soliskové sedlo. Soliskový hrebeň oddeľuje Mlynickú dolinu od Furkotskej doliny. Hrebeň tvorí rozvodnicu dvoch pomorí. Z Furkotskej doliny tečie Furkotský potok do Čierneho mora. Mlynica, pretekajúca Mlynickou dolinou, vteká do rieky Poprad, ktorá sa vlieva do Dunajca a dostáva sa do Baltického mora.[1][2] Na vrchole štítu v roku 2013 postavili drevený kríž, ktorý pripomína 10. výročie prestavby Chaty pod Soliskom.[2][3]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne patril miestu, kde mali pastieri solisko pre kravy a ovce, ktoré pásli v Mlynickej a Furkotskej doline. Názov neskoršie prešiel na celý hrebeň aj s jeho vrcholmi, zárezmi, kopami, štrbinami, vežami.[1]

Lyžiarske stredisko[upraviť | upraviť zdroj]

Skokanské mostíky[upraviť | upraviť zdroj]

V ústí Mlynickej doliny, na južnom chrbte Predného Soliska, v jeho najnižšej časti, Karel Jarolímek, pražský architekt, v roku 1927 postavil drevený lyžiarsky skokanský mostík. Už o rok sa stal dejiskom medzinárodných lyžiarskych pretekov. Získal si dobré meno a tak sa tu v dňoch 13. – 18. februára 1935 uskutočnili prvé preteky FIS - majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní. Skokanský mostík bol pre túto príležitosť upravený z 50 na 70 metrový doskok. Rekord mostíka bol 76,5 m. Mostík zničila silná víchrica, ktorá sa nad Štrbským Plesom prehnala z 1. na 2. septembra 1941. Vtedy sa zrútila nájazdová veža vysoká 54 m. Mostík na druhý rok opravili. V roku 1960 prestal slúžiť skokanom a ostal opustený.

Keď Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) rozhodla, že sa v roku 1970 budú na Štrbskom Plese konať majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, rozbehla sa výstavba nového moderného mostíka. Pod ním bol vybudovaný veľký komplex lyžiarskych zariadení a nový hotel. Boli vybudované dva mostíky. Stredný s kritickým bodom P-70 už slúžil skokanom od roku 1967. Veľký mostík otvorili v januári 1968 s kritickým bodom P-90. Nájazdová veža je vysoká 51 m.[4][5]

Lyžiarsky vlek[upraviť | upraviť zdroj]

Nad letnou prechádzkovou cestou, ktorá vedie okolo Štrbského plesa, na začiatku predĺženého chrbta Predného Soliska, nadšenci z Klubu slovenských turistov a lyžiarov, Štátnych kúpeľov a Pohraničnej finančnej stráže, postavili prvý lyžiarsky vlek na Slovensku. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1942. Viedol na južný chrbát Predného Soliska. Bol 2 684 m dlhý. Výškový rozdiel bol 506 m. Za hodinu dopravil 360 lyžiarov. Vlek bol dokončený v roku 1943 a prvých lyžiarov odviezol v roku 1944. V roku 1969 ho zrušili.

Stavbu vleku financovali Slovenské kúpele, technológiu dodala švajčiarska firma vo Roll. Prvými zamestnancami boli páni Hes a Bujak. Spomínali, že rozhodnutie postaviť lyžiarsky vlek na Štrbskom Plese ovplyvnila obava z konkurencie Tatranskej Lomnice, ktorá lyžiarskymi svahmi pod Lomnickým štítom, mohla odlákať lyžiarov zo Štrbského Plesa.

Na stavbu vleku použili drevené podpery zostrojené zo stromov, ktoré vyrúbali v okolí Štrbského plesa. Bolo ich vyše 30. Podpery i ďalší stavebný materiál a technické zariadenie vynášali konské povozy. Vlek si zakrátko získal popularitu aj napriek niektorým technickým problémom. Lyžiar, pred tým ako sa pripol k vleku, si musel okolo pása pripevniť mohutný kožený opasok. Vlekár ho potom konopným lankom s kovovou páčkou, ktorá bola na jeho konci, pripútal k dopravnému lanu. Lyžiar mal v ruke špeciálnu poistku, ktorou, ak stratil rovnováhu, sa vypol z vleku. Na hornej stanici odovzdal opasok zamestnancovi vleku. Opasky potom balili aj s konopnými lankami do balíkov a posielali po lane dole. Neobišlo sa to bez mnohých problémov.

Najväčším technickým problémom vleku bola radiálna rotácia dopravného lana. Počas prevádzky sa stávalo, že páčka sa začala namotávať na lano, ktoré ťahalo lyžiara, až vyhodila dopravné lano z niektorej podpery. Vtedy sa vlek zastavil a zamestnanec, ktorý bol uprostred trate, musel poruchu odstrániť. Radiálna rotácia spôsobovala problémy obsluhe vleku až do konca jeho prevádzky do roku 1969. Bolo to pravdepodobne preto, lebo lano sa objednávalo neodborne, obsluha sa nemala s kým poradiť.

V tých časoch boli na Prednom Solisku tri zjazdovky. Jedna normálna, druhá turistická a tretia viedla priamo do Furkotskej doliny. Tá sa však neujala a nepoužívala sa. Zjazdovky boli asi 10 metrov široké, vyrúbané v kosodrevine a nižšie v hore. Niekedy koncom 50-tych rokov priviezli na zjazdovku prvé pásové vozidlo na úpravu trate. Úrazy zvážali kanadskými saňami, neskôr do služby chodili profesionálni zamestnanci horskej služby.[6] Dnes slúži lyžiarom moderná sedačková lanovka.[7]

Chata[upraviť | upraviť zdroj]

Neďaleko konečnej stanice vleku vo výške 1 850 m n. m. postavili malú lyžiarku útulňu, ktorú neskôr prestavali na Chatu pod Soliskom. V roku 1969, pred Majstrovstvami sveta v severskom lyžovaní, starý vlek nahradila nová sedačková lanovka. Smerom na západ od starej lyžiarskej zjazdovky vybudovali ďalšiu a v roku 2009 aj sedačkovú lanovku.[2]

Výstupové trasy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Od Chaty pod Soliskom na Predné Solisko po červená turistická značka červenej značke 1:00 h.

Prístupy na chatu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Od Štrbského Plesa na Chatu pod Soliskom po modrá turistická značka modrej značke 1:30 h.
  • Z rázcestia vo Furkotskej doline na chatu po modrá turistická značka modrej značke 15 min. oba smery.
  • K chate aj nadol sa možno dostať sedačkovou lanovkou zo Štrbského Plesa (areál v Mlynickej doline).[8][4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94.
  3. PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry. Diel 9 : Horolezecký sprievodca. Monografia. Rázsocha Kriváňa. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988.
  4. a b PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. Kapitola 187.
  5. Skokanské mostíky - strba.sk
  6. BUBLÍK, Oldo. S mnohými prvenstvami. Tatry, roč. XXXIII., čís. 2, s. 16-17.
  7. Sedačková lanovka.sk
  8. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]