Veľké Solisko
| Veľké Solisko | |
| vrch | |
 Veľké Solisko
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 413 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′46″S 20°01′55″V / 49,162778°S 20,031944°V |
| Prvovýstup | Karol Englisch, Pavol Spitzkopf |
| - dátum | 19. júl 1903 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Veľké Solisko | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľké Solisko (poľ. Wielkie Solisko, nem. Grosser Solisko, maď. Nagy Szoliszkó) je najvyšší vrchol Soliskového hrebeňa a fakticky prvý významnejší samostatný štít v ňom od Bystrého sedla, medzi Predným soliskovým zárezom (Prednou soliskovou kopou) a Soliskovou lávkou (Prostredným Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Vlastný vrchol tvorí dvojmetrový skalný blok v podobe hríba. Zrázy štítu spadajú do Mlynickej doliny a Furkotskej doliny.[1]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Donedávna sa názov Veľkého Soliska vzťahoval aj na Prostredné Solisko, ktoré bolo pokladané za jeho vedľajší vrchol.[1]
Iná verzia predpokladá, že pravdepodobnejším základom sa javí staré nemecké sloveso slitan, salitan, salitjen, salen – ťažiť. Práve z tohto slovesa mohol vzniknúť pre baníkov, ktorý v tejto oblasti dolovali rudy, zrozumiteľný názov Salenberg – Hora, v ktorej sa ťaží. Podľa tejto teórie, neskôr, keď sa prestalo v tejto oblasti baníčiť, posunula sa do tvaru Salzenberg, ktorý bol preložený do slovenčiny v podobe Solisko.[2]
Prvovýstup[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý na vrchole bol Karol Englisch s vodcom Pavlom Spitzkopfom st. 19. júla 1903. Vystúpili z Furkotskej doliny. Vtedy Englisch pomenoval Veľké Solisko podľa neznámej osoby Anniným štítom: Annaspitze, Annacsúcs, Annaturm, Annatorony. V zime dňa 12. januára 1912 na vrchole boli prví Julius Andreas Hefty a Lajos Rokfalusy.[1]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie turistický chodník. Výstup je možný len s horským vodcom.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľké Solisko
