Zakopané

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°18′S 19°57′V / 49,300°S 19,950°V / 49.300; 19.950
Zakopané
mesto
Zakopane at night.jpg
Panoráma Zakopaného
POL Zakopane COA.svg
Štát Poľsko Poľsko
Vojvodstvo Malopoľské
Okres tatrzański
Obec Zakopane (mestská)
Nadmorská výška 750 – 2 301 m n. m.
Súradnice 49°18′S 19°57′V / 49,300°S 19,950°V / 49.300; 19.950
Rozloha 84,35 km² (8 435 ha)
Obyvateľstvo 26 737 (31.12.2009)
Hustota 316,98 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 34-500 až 34-504
Telefónna predvoľba +48 18
EČV KTT
TERC 2121617011
Adresa ul. Kościuszki 13
34-500 Zakopane
E-mailová adresa office@um.zakopane.pl
Poloha mesta v rámci Poľska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Poľska
Wikimedia Commons: Zakopane
Webová stránka: www.zakopane.eu

Zakopané (poľ. Zakopane) je okresné mesto v poľskom Malopoľskom vojvodstve. Je strediskom powiatu tatrzańskiego, najväčším mestom v bezprostrednej blízkosti Tatier. a centrom cestovného ruchu, zimných športov, ktorému Poliaci hovoria „hlavné zimné mesto Poľska“. Na území, ktorého je administratívnym centrom, sa nachádza veľká časť poľského Tatranského národného parku. Podľa údajov z 31. decembra 2010 žilo v meste 26737 obyvateľov a bolo druhým, čo do veľkosti, po Novom Targu v Podhalí.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza na úpätí Tatier, v Podtatranskej kotline, ktorej súčasťou je Zakopanská kotlina. Jeho chotárom preteká niekoľko potokov, ktorých vody tečú do rieky Zakopianka a potom do Bielého Dunajca. Je najvyššie položeným mestom v Poľsku. Centrálnym bodom mesta je križovatka ulíc Krupówki a Kościuszki.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto pre nevýhodnú geografickú polohu je vystavené nadmerným koncentráciám tuhých častíc v ovzduší, najmä počas vykurovacieho obdobia. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2016 bolo Zakopané klasifikované ako 45. najviac znečistené mesto v Európskej únii.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kuźnice okolo roku 1876 -1878.
Gróf Zamoyski
Zakopanský horský štýl domu na Kościeliskiej ulici
Železničná stanica v roku 1899
Zakopané na pohľadnici z roku 1916
Lanovka Kasprov vrch v roku 1938
Goralka zo Zakopaného na fotografii z roku 1938
Synagóga v Zakopanom zbúraná v roku 1942
Zakopané na predvojnovej mape
Pomník Tytusa Chałubińského a Sabału. Sabała v pravej dlani drží sláčik, ktorý je často terčom vandalov
Ulica Krupówki
Lanovka na Gubałówku
Svätyňa Maty Božej Fatimskej, vysvätená v roku 1992
Krokwa- skokanské mostíky
Krupowki - najrušnejšia ulica
Zakopané z Gubalówki
Krupówki - pešia zóna
Križovatka ulíc Kościelskiej, Nowotarskiej a Krupówek v roku 1891 - dnešný stred mesta


Názov mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky Zakopaného sú nejasné. Pôvod jeho názvu historici vysvetľujú spojitosťou so slovom „kopane“ ( vyklčované miesto v lese, klčovisko). Takéto miesto sa nachádzalo pri ústí Bieleho potoka blízko poľany, ktorú vyklčoval prvý osadník. Traduje sa, že ním bol Gąsienica. Hovorilo sa, že Gąsienica žije na poľane za „Kopanem“. Z tohto spojenia pravdepodobne vzniklo Zakopané.[1]

Prvá zmienka[upraviť | upraviť zdroj]

Ako samostatná osada sa prvý raz spomína v listine, ktorú vystavil kráľ Michał Korybut Wiśniowiecki v roku 1670. V listine sa spomína Štefan V. Bátori, ktorý v roku 1578 postavil osadu pre obyvateľov Zakopanskej kotliny.[1]

18.-.19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku sa Zakopané skladalo z niekoľkých osád. Postupne sa rozširovali v údolí potoka Cicha Woda. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, oviec, roľníctvom, remeslami. V roku 1676 v obci žilo 43 obyvateľov (spoločne s Olczou a Poroninom). Pôvodne osada patrila kráľovi. V roku 1824 bolo Zakopané a časť Tatier predané maďarskej rodine Homolacs. V 18. storočí boli v Kuźniciach postavené železiarne (v 19. storočí boli najväčšou hutníckou továrňou v Haliči). Bol tu drevený kostolík, trhovisko, obchodík a cirkevná škola, ktorú založil Józef Stolarczyk. V roku 1867 bola v Zakopanom zvolená prvá gminná rada (obecná rada). Jej kompetencie neboli na samom začiatku veľké. Starala sa o poriadok, opravu ciest a mostov, vydávala koncesie na služby, vyberala poplatky. V polovici 19. storočia začali do Zakopaného prichádzať prví turisti. Postupne ich počet rástol, a to bola príležitosť na založenie Tatranského spolku (Towarzystwo Tatrzańskie), ktorý chcel podporovať rozvoj turistiky v Karpatoch a predovšetkým v Tatrách. Medzi zakladateľmi bol Tytus Chałubiński, Józef Stolarczyk, Walery Eljasz Radzikowski a ďalší. Spolok vybudoval turistické chodníky, staral sa o ochranu prírody, organizoval sprievodcovské služby, postavil drevenú Tatranskú kúriu a založil Rezbársku školu.[1]

Rozvoj turistiky a kúpeľníctva[upraviť | upraviť zdroj]

Rozkvet Zakopaného sa začal v polovici 19. storočia, kedy po vybudovaní železnice do Chabowky v roku 1899 navštívilo Zakopané vyše 3000 turistov. Rozširovali sa ubytovacie kapacity. V roku 1889 tu stálo 250 domov, v roku 1902 takmer 600 s 3200 izbami. O rozvoj Zakopaného sa ako prvý pričinil Tytus Chałubiński lekár, milovník prírody. Bol jedným z prvých priekopníkov klimatickej liečby a propagoval liečebné účinky tatranského podnebia. Veľký význam malo pre Zakopané objavenie horúcich prameňov v Jaszczuróvke. V roku 1885 bolo Zakopané uznané za kúpeľné mesto. Samotné kúpele boli založené v roku 1889.[1]

Náboženský život[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku malo Zakopané dve farnosti. O vytvorenie samostatnej farnosti sa usiloval Emanuel Homolacs. Jeho úsilie v roku 1845 naplnili Klementyna a Edward Homolacsovci . Do novej farnosti patrilo Zakopané, Olcza a Kościelisko. V roku 1847 postavili prvý drevený kostol. Prvým zakopanským farárom bol Józef Stolarczyk. Podľa sčítania ľudu z roku 1900 v Zakopanom žilo 5768 obyvateľov z toho 5531 (95,9%) katolíkov a 234 (4,1%) židov.[1]

Gróf Zamoyski[upraviť | upraviť zdroj]

O rozvoj Zakopaného sa významnou mierou zaslúžil gróf Wladyslav Zamoyski. Okrem založenia Školy domácich prác žien sa významnou mierou pričinil o založenie Tatranského národného parku, ktorému daroval nielen svoje pozemky, ale aj iné, kúpené prostredníctvom fondu, ktorý založil. Pomohol pri zalesňovaní týchto pozemkov. Spoločne s predstaviteľmi Tatranského spolku sa podieľal na rozvoji Zakopaného stavbou vodných diel, poštového úradu, škôl, múzeí a ďalších verejných budov. Z jeho iniciatívy v rokoch 1899 – 1901 bola postavená železničná trať Chabówka - Zakopané. V Kuźniciach zamoyského Školu domácich prác žien riadila grófka Zamoyska. Vzdelanie v nej získalo asi 6 tisíc mladých žien. Gróf Zamoyski po získaní majetkov sa dostal do konfliktu s majiteľom susedných tatranských pozemkov kniežaťom Christianom Hohenlohe, ktorého majetky siahali až po Dolinu Rybieho potoka. Tu boli pozemky, ktoré tiež patrili Zamoyskému. Rozhorel sa spor nielen o pozemky, ale aj o hranicu medzi Haličou a Uhorskom. Medzinárodný súd v Grazi v roku 1902 rozhodol v prospech poľskej strany.[1]

Medzivojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Zakopané sa stále viac stávalo vyhľadávaným liečebným, rekreačným, športovým a turistickým strediskom. Boli tu liečebne, penzióny a hotely. Dynamicky sa rozvíjal lyžiarsky šport a horská turistika. V roku 1920 sa v Zakopanom konali Majstrovstvá Poľska v lyžovaní. V roku 1907 bola založená Lyžiarska sekcia poľskej Tatranského spolku (Zakopanský lyžiarsky oddiel). Najznámejšími pretekármi boli Bronislaw Czech, Helena a Stanislav Marusarzovci, Jan Kula a iní. V doline Jaworzynky postavili v roku 1920 skokanský mostík. V roku 1925 bol dokončený nový skokanský mostík na svahoch Krokwy. V roku 1933 sa Zakopané stalo mestom. V roku 1936 postavili visutú lanovku na Kasprov vrch. V roku 1938 pozemnú lanovku na Gubalówku.[1]

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Počas druhej svetovej vojny sa Zakopané stalo tranzitným bodom pre utečencov smerujúcich do Maďarska. Niektorí z goralov sa pripojili k pronemeckej organizácii Goralenvolk. V suteréne hotela Palace bolo väzenie Gestapa. Jeho celami prešlo niekoľko tisíc Poliakov. Na cintoríne fašisti popravovali rukojemníkov. Zo Zakopaného fašisti vytvorili špeciálnu zónu, kde sa mali zotavovať a rekreovať nemeckí vojaci a vysokí funkcionári Tretej ríše a ich spojenci. Počas vojny pracovali v Zakopanom a na jeho okolí viaceré odbojové protifašistické skupiny. Súčasťou odporu boli Tatranskí kuriéri - kuriérska služby, ktorých úlohou bolo prenášať hlásenia, inštrukcie, informačné materiály, peniaze a zbrane. Kuriéri pomáhali utečencom pri prechode tatranskými dolinami na Slovensko a ďalej k spojencom.[1]

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo oslobodené, keď ho 29. januára 1945 opustili nemecké vojská. V ten večer prišiel do mesta z Kościeliskej doliny ruský partizánsky oddiel Potemkin. Správy mesta sa ujali robotnícke ľavicové strany a najmä Poľská robotnícka strana. Komunisti prevzali moc a na čelo samosprávy postavili Bronislawa Kuleszu. Mesto riadili nasledujúcich 45 rokov. Po vojne, v dôsledku nových politicko- spoločenských pomerov, sa začal nový rozvoj mesta. Pribudli obyvatelia, začali sa stavať nové objekty potrebné pre život obyvateľov. V roku 1949 bol vytvorený Fond rekreácie pracujúcich. V roku 1955 vznikol Tatranský národný park. Turistickému ruchu začali slúžiť nové hotely a chaty. Počet základných škôl sa rozšíril na deväť, pribudli nové stredné školy. Mesto sa stalo organizátorom mnohých kultúrnych podujatí, medzi inými Festivalu Folkloru Ziem Górskich (Folklórny festival horských krajín). Veľkou udalosťou bola štvordňová návšteva pápeža Jána Pavla II., ktorý tu pobudol v dňoch 4. – 7. júna 1997.[1]

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Centrum
  • Kasprusie
  • Skibówki
  • Krzeptówki
  • Mraźnica
  • Buńdówki
  • Spadowiec
  • Bogówka
  • Bystre
  • Jaszczurówka
  • Antałówka
  • Olcza
  • Toporowa Cyrhla
  • Gubałówka
  • Harenda
  • Kuźnice
  • Bilinówka
  • Chłabówka

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje z 31. decembra 2014

Opis Spolu Ženy Muži
Jednotka osôb  % osôb  % osôb  %
Populácia 27 556 100 14 767 53,6 12 789 46,4
Hustota obyvateľstva
[obyv./km²]
327,0 175,3 151,8
  • Pyramída veku návštevníkov Zakopaného v roku 2014 (vľavo ženy, vpravo muži)[2].


Piramida wieku Zakopane.png

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci devätnásteho storočia sa Zakopané stalo kultúrnym centrom. Mesto navštívili a bývali v ňom také známe osobnosti poľskej kultúry ako Henryk Sienkiewicz, Władysław Orkan, Stanisław Witkiewicz, Stefan Żeromski, Kazimierz Tetmajer, Jan Kasprowicz, Mieczysław Karłowicz, Karol Szymanowski, Stanislaw Ignacy Witkiewicz a ďalší. Stále rastúca návštevnosť turistov a horolezcov, časté horské nehody vyvolali potrebu vzniku horskej záchrannej služby. V roku 1909 vzniklo Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe (TOPR) (Tatranská horská záchranná služba). Iniciátorom jej vzniku Mariusz Zaruski. S turistami je zviazaný aj vznik prvého zakopanského divadla. Prvé predstavenie amatérskych hercov - návštevníkov Zakopaného bolo v roku 1892. Združenie priateľov Zakopaného, iniciovalo vznik trvalého amatérskeho divadla a už vtom istom roku navštívila Zakopané divadelná spoločnosť zložená z profesionálnych hercov. Predstavila sa tu napríklad Helena Modrzejewska, Antonina Hoffman, Solscy a Irene Ludwig a ďalší.

Múzea a galérie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tatranské múzeum Tytusa Chałubińského
  • Múzeum prírody Tatranského národného parku
  • Múzeum Kornela Makuszyńského
  • Múzeum Jana Kasprowicza
  • Múzeum Karola Szymanowského
  • Galéria Antonina Rząsu
  • Galéria Ryszarda Orského
  • Galéria Władysława Hasiora
  • Galeria „Pegaz”

Cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

  • Protestantské kostoly
    • Kostol Adventistov siedmeho dňa
    • Turíčny kostol
  • Katolícke kostoly
    • Farský kostol Najsvätejšej rodiny
    • Starý kostol Matky božej Częstochowskej
    • Kostol Matky Božej ustavičnej pomoci na Górce
    • Svätyňa Najsvätejšej Panny Márie - Olcza
    • Svätyňa Matky Božej Fatimskej
    • Farský kostol Svätého Kríža
    • Farský kostol Sv. Kríža
    • Farský kostol Nepoškvrneného srdca najsvätejšej Panny Márie
    • Farský kostol Božieho milosrdenstva (Cyrhla)
    • Farský kostol Božieho milosrdenstva (Chramcówki)
    • Farský kostol sv. Jána Apoštola
    • Kaplnka Najsvätejšieho srdca Ježišovho v Jaszczurówke
    • Svätyňa Máriina na Wiktorówkach
    • Kaplnka Matky Božej na Gubałówke]

Miestne média[upraviť | upraviť zdroj]

Noviny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tygodnik Podhalański
  • Gazeta Krakowska – miestne vydanie
  • Tatry – štvrťročník Tatranského národného parku

Rádiá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Radio Eska Małopolska – 106,8 MHz
  • Radio Plus Podhale – 107,9 MHz
  • Radio Alex – 105,2 MHz
  • Twoje Radio Zakopane (sieť Radio AM) – 1485 kHz
  • Radio Kraków – 100,0 MHz

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2002 sa každoročne V Zakopanom koná Svetový pohár v skoku na lyžiach. V Zakopanom sa uskutočnili tri svetové šampionáty v severských lyžiarskych disciplínach - v roku 1929, 1939 a 1962. V roku 2008 sa uskutočnil sa Svetový pohár v alpskom lyžovaní v slalome.

Majstrovstvá sveta v Zakopanom[upraviť | upraviť zdroj]

  • Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní 1929
  • Majstrovstvá sveta v alpských disciplínach 1939
  • Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní 1939
  • Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní 1962
  • Majstrovstvá sveta v biatlone 1969
  • Majstrovstvá sveta juniorov v klasickom lyžovaní 2008
  • Majstrovstvá sveta juniorov v rýchlokorčuľovaní 2009

Majstrovstvá Európy v Zakopanom[upraviť | upraviť zdroj]

  • Majstrovstvá Európy v biatlone 2000

Svetová Univerziáda v Zakopanom[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zimná univerziáda 1993
  • Zimná univerziáda 2001

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré vybrané trasy

  • zelená turistická značka Zakopané - Kasprov vrch (Kasprowy Wierch)
  • žltá turistická značka Zakopané - (Kuźnice) - Sedlo medzi Kopami (Przełęcz między Kopami)
  • modrá turistická značka Zakopané - Kuźnice – chata „Murowaniec” - Hala Gąsienicowa – Czarny Staw Gąsienicowy( Čierne pleso Gąsienicowe) – Dolina Pięciu Stawów Polskich (Dolina Piatich poľských plies) – Chata v Doline Piatich poľských plies – Świstowa Czuba (Svištový hrebeň) – Chata PTTK na Morskom oku
  • modrá turistická značka Zakopané - Kuźnice – Horský hotel PTTK Kalatówki – Chata PTTK na Hale Kondratowej – Sedlo Kondracka – Giewont
  • zelená turistická značka Zakopané - Dolina Olczyska – Wielki Kopieniec (Veľký Kopieniec) - Zakopané

Medzinárodná spolupráca[upraviť | upraviť zdroj]

Mestá a partnerské okresy:

Zakopané Harenda

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i SKUPIEŃ, Władysława. Tatry a podtatranská oblasť : doplňujúce texty pre školy. [Kežmarok] : ViViT, 2000. 376 s. ISBN 80-88903-09-2.
  2. http://www.polskawliczbach.pl/Zakopane, prameň: údaje GUS.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zakopane na poľskej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]