Bansko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 41°50′18″S 23°29′18″V / 41,838238°S 23,488451°V / 41.838238; 23.488451
Bansko
Банско
mesto
D70-2014-Bansko-center01.jpg
v historickom centre Banska
Banskogerb.jpg
Erb
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Blagoevgrad
Okres Bansko
Nadmorská výška 925 m n. m.
Súradnice 41°50′18″S 23°29′18″V / 41,838238°S 23,488451°V / 41.838238; 23.488451
Rozloha 148,28 km² (14 828 ha)
Obyvateľstvo 8 207 (2015)
Hustota 55,35 obyv./km²
PSČ 2770
Tel. predvoľba 0749
Bulgaria location map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Bansko
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bansko (bulh. Банско) je malé mesto v centrálnom juhozápadnom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Blagoevgradskej oblasti. Je centrom rovnomenného okresu. Mesto je pomerne bohaté na pamiatky a blízko mesta sa nachádza Národný park Pirin. Mesto leží na úpätí pohoria Pirin a je najväčším zimným rezortom na Balkánskom poloostrove.[1]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod názvu mesta nie je úplne známy, existujú ale dve hlavné teórie. Podľa prvej meno mesta pochádza od termínu „ban“, ktorý označuje vládcu, alebo správcu nejakej oblasti a podľa druhej z teórií názov pochádza od minerálnych prameňov vyvierajúcich pri neďalekej obci Baňa (bulh. Баня).[2]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v Razložskej kotline na rieke Glazne.[2] Nachádza sa na severnom úpätí severného Pirinu v nadmorskej výške približne 925 m n. m. Je vzdialené 56 kilometrov od oblastného centra Blagoevgradu, 145 kilometrov od Plovdivu a asi 150 kilometrov od Sofie. Klíma je horské a snehová pokrývka sa v meste zvyčajne drží od decembra do apríla.[3] Mesto funguje ako východiskový bod do pohoria Pirin.[4]

História mesta[upraviť | upraviť zdroj]

O tom, že okolie mesta bolo osídlené už v dávnych časoch svedčia mnohé archeologické nálezy a vykopávky, ktoré pochádzajú z tráckeho obdobia, z antiky aj zo stredoveku. V okolí mesta sa nachádza viac než 100 objektov zapísaných v archeologickej mape Bulharska.[5] Najvýznamnejším z týchto objektov je pravdepodobne Sitan kale (bulh. Ситан кале) – bývalá pevnosť v pohorí Pirin približne 4 km západne od Banska stojaca na mieste zvanom Kaľata (bulh. Калята), ktoré bolo obývané už Trákmi a fungujúca ako pevnosť až do obdobia stredoveku najmä v období Druhej bulharskej ríše. Medzi ďalšie objekty v blízkosti mesta patria napríklad zvyšky ranokresťanskej baziliky postavenej medzi 4. a 6. storočím po Kr., zvyšky stredovekého kostola a dediny, ako aj nekropola s približne 130 hrobmi, ktoré sa nachádzajú na mieste zvanom Šipotsko (bulh. Шипотско) približne 1 km západne od Banska, ďalej zvyšky Tráckej pevnosti približne 12 km južne od Banska v mieste zvanom Julen (bulh. Юлен), alebo miesto zvané Sveti Ivan (bulh. Свети Иван) približne 1 km východne od Banska, kde sa nachádza bývalá trácka svätyňa ako aj zvyšky ďalšej ranokresťanskej baziliky.[6]

Samotné Bansko vzniklo niekedy v období stredoveku spojením niekoľkých osád do jednej dediny. Prvá písomná zmienka o Bansku pochádza z osmanských registrov pastierov oviec z roku 1576.[5]

Bansko sa neskôr rýchlo vyvíjalo, stalo sa centrom mnohých remesiel a neskôr aj jedným z hlavných ohnísk Bulharského národného obrodenia, narodil sa tu Pajsij Chilendarski, ktorý je považovaný za jeho iniciátora. Počas národného obrodenia bolo v Bansku postavaných veľa významných budov vrátane bulharského pravoslávneho kostola, školy a iných kultúrnych inštitúcií. V 60. rokoch 19. storočia sa v Bansku objavili protestantskí misionári a 6. 8. 1968 tu bola ustanovená Bulharská evanjelická cirkevná správa, čim sa Bansko stalo prvým pôsobiskom evanjelickej cirkvi na území Bulharska.[5]

Po oslobodení Bulharska a následnom Berlínskom kongrese v roku 1878 ostalo Bansko v časti (Východná Rumélia), ktorá ostala pod správou Osmanskej ríše, ale stalo sa, ako najväčšie obývané miesto v okolí, centrom národno-oslobodzovacieho boja. Už v roku 1878 prebehlo v okolí Kresnensko-Razložské povstanie, ktorého sa aktívne účastnila väčšina obyvateľstva a ktoré si vytýčilo za cieľ oslobodenie Razložskej kotliny od osmanskej nadvlády, ale po čase bolo krvavo potlačené. V roku 1896 počas učiteľského pôsobenia Goce Delčeva sa Bansko stalo regionálnym centrom Vnútornej macédonsko-odrinskej revolučnej organizácie (bulh. Вътрешната македоно-одринска революционна организация). Ďalšie stupňovanie aktivít národno-oslobodzovacieho hnutia viedlo v roku 1903 k Ilindensko-Preobraženskému povstaniu, ktorého sa opäť zúčastnilo veľké množstvo obyvateľov Banska. Aj toto povstanie však bolo potlačené. 5. októbra 1912 bolo Bansko konečne oslobodené a stalo sa súčasťou Bulharska.[5]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bansko je bohaté na pamiatky, celkovo až okolo 150 stavieb má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[4] Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Chrám Zosnutia Bohorodičky (bulh. Църква “Успение Богородично”) – postavený na mieste staršieho chrámu, v dnešnej podobe z prelomu 18. a 19. storočia[8]
  • Beľanovov dom (bulh. Велянова Къща) – predstavuje typický obytný dom v Bansku z obdobia národného obrodenia vrátane vnútornej výbavy[9]
  • Historicko-etnografické múzeum „Radonovov dom“ (bulh. Историко-етнографски музей "Радонова къща") - typická obrodenecká budova zo začiatku 19. storočia, dnes sídlo historicko-etnografickej expozície venovanej mestu a regiónu[10]
  • Dom múzeum Nikolu Vapcarova (bulh. Къща музей "Никола Вапцаров") - rodný dom Nikolu Vapcarova, od roku 1952 funguje ako múzeum venované jeho osobe[11]
  • Dom múzeum Neofita Rilského (bulh. Къща-музей "Неофит Рилски") - masívna ohradená budova z 18. storočia a rodný dom Neofita Rilského, dnes múzeum venované jeho osobe[12]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Bansko je najväčší a najrýchlejšie sa rozvíjajúci zimný rezort na Balkánskom poloostrove a funguje ako stredisko zimných športov medzinárodného významu. Mimo zimnej sezóny funguje ako východiskový bod a turistické centrum pre pohorie Pirin. V meste sú pomerne dobre zachované miestne tradicíe, folklór a tradičná miesta kuchyňa, čo tiež prispieva k rozvoju turistického ruchu. Nachádza sa tam aj niekoľko múzeí a obľúbené sú aj termálne minerálne kúpele v susednom blízkom meste Dobrinište.[4]

Rodáci[4][upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 106. (bulharsky)
  2. a b CVETANOV, Momčil. Българските планини. Stara Zagora : DOMINO. 296 s. ISBN 9789546512499. S. 39. (bulharsky)
  3. svetimesta.com
  4. a b c d bansko.co
  5. a b c d https://visit-bansko.bg/bg/%D0%B7%D0%B0-%D0%B1%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%BE/%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%8F
  6. KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 117. (bulharsky)
  7. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. [online]. visit-bansko.bg, [cit. 2019-04-29]. Dostupné online.
  8. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. [online]. visit-bansko.bg, [cit. 2019-04-29]. Dostupné online.
  9. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. [online]. visit-bansko.bg, [cit. 2019-04-29]. Dostupné online.
  10. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. [online]. visit-bansko.bg, [cit. 2019-04-29]. Dostupné online.
  11. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. [online]. visit-bansko.bg, [cit. 2019-04-29]. Dostupné online.
  12. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. [online]. visit-bansko.bg, [cit. 2019-04-29]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bansko