Čubrina
| Čubrina | |
| vrch | |
 Čubrina ponad Nižné Temnosmrečinské pleso.
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 378 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′16″S 20°03′13″V / 49,1878°S 20,0537°V |
| Najľahší výstup | Len s horským vodcom |
| Prvovýstup | K. Potkański, K. Bednarz, J. Fedra |
| - dátum | 1884 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Cubryna | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čubrina (2 378 m n. m.[1]; poľ. Cubryna) je štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Mengusovskej a Temnosmrečinskej doliny nad Štrbským Plesom, približne 20 km severozápadne od Popradu.[2]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol je značne rozoklaný, odtiaľ pochádza pôvodný názov „Čuprina“ (účes).[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry, severne sa zvažujúca časť patrí do Powiatu tatrzańského a gminy Bukowina Tatrzańska. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú južne situované Štrbské Pleso a juhovýchodne ležiace Vyšné Hágy, severovýchodne sa nachádza Tatranská Javorina, v Poľsku je to severozápadne ležiace Zakopané.[5][1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a hrebeňom vedie tiež hranica národnej prírodnej rezervácie Mengusovská dolina (na juhovýchode) a Kôprová dolina (na juhozápade).[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Čubrina je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Svinicou (2 301 m n. m.). Zo slovenskej strany vytvára impozantný záver Doliny Temných smrečín, z Mengusovskej doliny tvorí súčasť hrebeňa Mengusovských štítov a je odtiaľ tiež prístupná - s horským vodcom. Do Poľska spadá veľkými stenami, severovýchodná k Morskému oku má až 850 m. Sú však prerušené niekoľkými sutinovými terasami, tzv. galériami, ktoré sú ľahko schodné a využívané na nástupy aj zostupy. Západným smerom sa v Temnosmrečínskej doline nachádza Vyšné Temnosmrečinské pleso, juhovýchodne v Mengusovskej doline Veľké Hincovo pleso a severovýchodne v Doline Rybiego Potoku Morské Oko.[1] V hlavnom hrebeni je severozápadným susedom Hrubý štít (2 172 m n. m.), juhovýchodným Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), južná rázsocha smeruje na Kôprovský štít (2 367 m n. m.) a severná na Mních (2 070 m n. m.). Od Veľkého Mengusovského štítu ju oddeľuje Hincovo sedlo a od Druhého Mnícha štrbina pod Druhým mníchom. Na juhozápad vysiela krivánsku rázsochu, od Čubrinky ju delí Čubrinská štrbina. Tri galérie podťaté kolmými stenami na poľskej strane sa volajú Veľká, Malá a Zadná galéria čubrinská.[3]
Západným smerom sa nachádza Hrubý štít (2 178 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.) a Nefcerské veže (2 349 m n. m.), južným Kriváň (2 495 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Ostrva (1 984 m n. m.), východným Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.) a severným Opalony Wierch (2 115 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.) a Kozí vrch (2 291 m n. m.).[1] Severné svahy odvodňuje Dolinou Rybiego Potoku Rybí potok do Bielej vody a Dunajca, voda zo západnej časti odteká Kôprovským potokom do Váhu a z juhovýchodnej Hincovým potokom do rieky Poprad.[1][3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, Oravské Beskydy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[2], preto je dostupný len s horským vodcom. Do Mengusovského sedla vedie od rázcestia Czarny Staw pod Rysami 
zeleno značený turistický chodník, do sedla Chalubinského brána zasa 
červeno značený chodník z rázc. Dolina za Mnichem.[2]
Vybrané výstupy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1884 Prvý výstup na vrchol K. Potkański, K. Bednarz a J. Fedra z Čubrinskej štrbiny.
- 1922 Prvovýstup pilierom Čubriny L. Grünn a M. Swierz
- 1950 Prvý slovenský výstup pilierom J. Andráši, A. Puškáš, H. Rácz, I. Urbanovič a traja poľskí horolezci.
Z našej strany patrí k najťažším cestám pravý pilier juhozápadnej steny nad Piargovou kotlinkou (záver Temných smrečín) cez previsy, VI A1.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Čubrina, Veľký a Prostredný Mengusovský štít. -
Čubrina, Veľký, Prostredný a Východný Mengusovský štít. -
Veľký Mengusovský štít a Čubrina, pod ňou trávnatejší Hrubý štít. -
Tri Mengusovské štíty a celkom vpravo Čubrina, od Morského oka. -
Dve veže pod Čubrinou – Mnich a Druhý Mních.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel, 1981.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čubrina
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách