Svinica (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°13′10″S 20°0′36″V / 49,21944°S 20,01000°V / 49.21944; 20.01000
Svinica
vrch
Świnica a5.jpg
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 301 m n. m.
Súradnice 49°13′10″S 20°0′36″V / 49,21944°S 20,01000°V / 49.21944; 20.01000
Prvovýstup Maciej Sieczka
 - dátum 1867
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Svinica
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Svinica (poľ. Świnica) je vrch vo Vysokých Tatrách na hranici Slovenska a Poľska. Má dva vrcholy  –  severozápadný (2 291,0 m n. m.) a juhovýchodný (2 301,0 m n. m.).[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Monumentálny a veľmi nápadný vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nachádzajúci sa medzi vrcholmi Beskyd a Valentková. K východu - smerom do Poľska - vybieha z masívu mohutná rázsocha s vrcholmi ako je Kozi Wierch, Granaty, Wielka Buczynova Turnia a ďalšie. Na tomto hrebeni je snáď najnáročnejšia turistická trasa v celých Vysokých Tatrách - známa Orla Perć. Svinica je výrazný vrchol so suťovými svahmi, ktorej tvar najlepšie vynikne pri pohľade z hornej časti Tomanovskej doliny v Západných Tatrách.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Je podľa goralského podania odvodený od jeho podoby so svinskou hlavou.[1]

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Výstup na Svinicu nie je ľahký. V ranných turistických dobách pokusy o jeho zdolanie končievali na nižšom vrchole. Neúnavne sa pokúšal o výstup na vyšší vrchol ľvovský kňaz a prírodovedec Eugen Janota. Na najvyšší vrchol vystúpil 22. júla 1867. Spoločnosť mu robili Bronisław Gustawiecz, Stanisław Librowski, horský vodca Maciej Sieczka a neznámy nosič. Reálne však ako prvý na vrchol vystúpil horský vodca Maciej Sieczka. Stalo sa tak počas oddychu jeho klientov. Po výstupe Maciej Sieczka sa vrátil k spoločníkom a vyviedol ich na vrchol Svinice. Zo Svinice je veľmi dobrý výhľad na okolité štíty. Tovarišstvo tatranské vybudovalo v roku 1885 na vrchol turistický chodník, ktorý vedie cez Svinické sedlo. Kritické úseky boli zabezpečené umelými pomôckami. V roku 1889 bol na Svinicu postavený chodník z opačnej strany, zo sedla Zawrat (2 158,6 m n. m.). Pod sedlom stála v rokoch 1890 – 1924 turistická útulňa.[2]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Najlepším východiskom na túru je poľské Zakopané. Świnica je dostupná z Kasprovho vrchu, cez Ľaliové sedlo, Svinické sedlo alebo cez Zawrat z Doliny Pięciu Stawów Polskich alebo z Doliny Gąsienicowej.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94 jazyk =.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]