Svinica (vrch)
| Svinica | |
| vrch | |
 | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Váh, Dunajec |
| Nadmorská výška | 2 301 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′10″S 20°00′32″V / 49,219444°S 20,008889°V |
| Prvovýstup | Maciej Sieczka |
| - dátum | 1867 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Svinica | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Svinica (poľ. Świnica) je vrch vo Vysokých Tatrách na hranici Slovenska a Poľska. Má dva vrcholy – severozápadný (2 291,0 m n. m.) a juhovýchodný (2 301,0 m n. m.).[1]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Monumentálny a veľmi nápadný vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nachádzajúci sa medzi vrcholmi Beskyd a Valentková. K východu - smerom do Poľska - vybieha z masívu mohutná rázsocha s vrcholmi ako je Kozi Wierch, Granaty, Wielka Buczynowa Turnia a ďalšie. Na tomto hrebeni je snáď najnáročnejšia turistická trasa v celých Vysokých Tatrách - známa Orla Perć. Svinica je výrazný vrchol so suťovými svahmi, ktorej tvar najlepšie vynikne pri pohľade z hornej časti Tomanovskej doliny v Západných Tatrách.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Je podľa goralského podania odvodený od jeho podoby so svinskou hlavou.[1]
Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]
Výstup na Svinicu nie je ľahký. V ranných turistických dobách pokusy o jeho zdolanie končievali na nižšom vrchole. Neúnavne sa pokúšal o výstup na vyšší vrchol ľvovský kňaz a prírodovedec Eugen Janota. Na najvyšší vrchol vystúpil 22. júla 1867. Spoločnosť mu robili Bronisław Gustawiecz, Stanisław Librowski, horský vodca Maciej Sieczka a neznámy nosič. Reálne však ako prvý na vrchol vystúpil horský vodca Maciej Sieczka. Stalo sa tak počas oddychu jeho klientov. Po výstupe Maciej Sieczka sa vrátil k spoločníkom a vyviedol ich na vrchol Svinice. Zo Svinice je veľmi dobrý výhľad na okolité štíty. Tovarišstvo tatranské vybudovalo v roku 1885 na vrchol turistický chodník, ktorý vedie cez Svinické sedlo. Kritické úseky boli zabezpečené umelými pomôckami. V roku 1889 bol na Svinicu postavený chodník z opačnej strany, zo sedla Zawrat (2 158,6 m n. m.). Pod sedlom stála v rokoch 1890 – 1924 turistická útulňa.[2]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Najlepším východiskom na túru je poľské Zakopané. Świnica je dostupná z Kasprovho vrchu, cez Ľaliové sedlo, Svinické sedlo alebo cez Zawrat z Doliny Pięciu Stawów Polskich alebo z Doliny Gąsienicowej.
z Červených vrchov a Kasprovho vrchu cez Ľaliové a Svinické sedlo.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94 jazyk =.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svinica (vrch)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému