Suché sedlo
| Suché sedlo | |
| Sucha Przełęcz | |
| sedlo | |
 Suché sedlo
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Zakopané |
| Časť | Červené vrchy |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 1 949,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′52″S 19°58′59″V / 49,231°S 19,983°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej cez Kasprov vrch
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Suché sedlo[1] (1 949,1 m n. m.[2]; poľ. Sucha Przełęcz) je sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Tatier, na východnom okraji podcelku Západné Tatry a ich časti Červené vrchy.[4] Oddeľuje severozápadne situovaný Kasprov vrch (1 987 m n. m.) a juhovýchodne ležiaci Beskyd (2 014 m n. m.). Juhozápadne leží Tichá dolina, ktorou z oblasti odteká voda Tichým potokom do Váhu, východne sa nachádza Gąsienicowa dolina, ktorou tečie potok Sucha woda do Dunajca.[3]
Juhozápadná, slovenská časť patrí do katastra mesta Vysoké Tatry[1] v okrese Poprad v Prešovskom kraji, severovýchodná zasahuje na územie mesta Zakopané v powiate tatrzańskom v Malopoľskom vojvodstve.[5]. Najbližšími sídlami sú severne ležiace Zakopané a na slovenskom území južne situované Podbanské a Štrbské Pleso.[2] Sedlo zasahuje do Tatranského národného parku v slovenskej i poľskej časti, pričom juhozápadná časť je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej hrebeňovke:
- od západu z Kondratovej kopy cez Goričkovú a blízky Kasprov vrch
- od juhovýchodu zo Svinice cez Beskyd a Ľaliové sedlo
- po
žltej značke:
- od juhozápadu z Podbanského cez Tichú dolinu
- od severovýchodu z lokality Murowaniec
- lanovkou zo Zakopaného cez blízky Kasprov vrch[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-16]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-16]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-16]. Dostupné online.