Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°9′26″S 20°6′51″V / 49,15722°S 20,11417°V / 49.15722; 20.11417
Končistá
vrch
Koncista from below Nova Polianka.jpg
Končistá
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 537,5 m n. m.
Súradnice 49°9′26″S 20°6′51″V / 49,15722°S 20,11417°V / 49.15722; 20.11417
Geologické zloženie rula
Najľahší výstup nie je voľne dostupný pre turistov
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Končistá
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Končistá (poľ. Kończysta, nem. Kontschista, maď. Koncsiszta) je najvyšší vrchol v južnom vedľajšom hrebeni Popradského Ľadového štítu vo Vysokých Tatrách. Meria (2 537,5 m n. m.).[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Končistá sa nachádza v bočnom hrebeni Vysokých Tatier, ktorý vychádza južným smerom z Popradského Ľadového štítu. Na východe hrebeň klesá do Batizovskej, na západe do Štôlskej doliny. Na hrebeni Končistej, ako sa podľa najvyššieho vrchu nazýva, leží Malá Končistá, Prostredná Končistá a Štôlská veža. Najvyšší z trojice vrcholov Končistej sa nazýva Jármayho stôl. Je to bizardný balvan, ktorý je vidieť aj z Batizovskej doliny. Tvarom pripomína konskú hlavu alebo kováčsku nákovu. Poliaci ho nazývajú Kowadlo aj Koń Jármaya.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vystihuje podobu štítu pri pohľade z juhu. Končistá pôvodne nemala žiadne meno. Batizovský štít a Končistu podtatranskí obyvatelia volali Hrebeň i Batizovským vrchom. V 60-tych rokoch 19. storočia najvyšší končiar hrebeňa dostal meno Končistá.[1]

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľmi ľahko dostupná. V turistických sprievodcoch sa o nej autori zmieňujú ako o najľahšie prístupnom štíte spomedzi hlavných štítov Vysokých Tatier. Pravdepodobne ju veľmi dávno poznali hľadači pokladov, pytliaci, zlatokopi. Horskí vodcovia pred prvou svetovou vojnou o nej hovorili s dešpektom, vraj sa dá na „ňu vyteperiť aj na zdochýnajúcom koni“. Vraveli to preto, lebo boli nespokojní z nízkou vodcovskou odmenou, ktorú vodcom predpisoval Spišskou župou stanovený cenník. Niektorí vodcovia, napríklad Ján Pastrnák i Ján Ruman Driečny tu mali pytliacke revíry. Pod Jármayho stôl v 19. storočí vystúpilo veľa turistov. Nikto však na jej vrchole, ktorý vyčnieval 7 metrov nad vrchol, nestál. Končistá tak zostávala nedobytným štítom. Viktor Lorenc v týždenníku Zipser Bote (Spišský posol) 24. augusta 1878 uverejnil správu, že jeho výstup na nákovu skončil neúspechom. Nevzdal sa. Časopis Zipser Bote v roku 1891 uverejnil správu o výstupe Ladislava Jármaya (bol kúpeľným lekárom v Starom Smokovci), ktorý na Končistú vystupoval s predsavzatím zdolať vrcholovú skalu, ale ako napísal „s ľútosťou doznať musíme, že najvyšší bod dosiahol dosiaľ len smelý bádateľ Vysokých Tatier pán inžinier Viktor Lorenc so svojim sprievodcom Rumanom“. Neuviedol však dátum výstupu. Jármay navrhol veľký balvan nazvať Lorencovou skalou. Výbor Uhorského karpatského spolku s návrhom nesúhlasil, lebo Lorenc bol „nebezpečný pansláv“. Nákovu akoby natruc nazvali Jármayho stôl. Viktor Lorenc (1843 – 1915) bol rodák z Kroměříža, pôsobil ako hlavný inžinier krompašských železiarní. Tatry navštevoval často. Traduje sa, že na Končistú vystúpil z Lúčneho sedla. Prvý zimný výstup na Končistú urobil 17. februára 1906 nemecký horolezec Alfred Martin.[2] Výstup je dovolený len s horským vodcom. Končistá je častým cieľom turistov aj napriek tomu, že na ňu nevedie turistický chodník.

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma z Končistej (PL)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]