Popradský Ľadový štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Popradský Ľadový štít
vrch
Popradský Ľadový štít vpravo
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 396,0 m n. m.
Súradnice 49°09′57″S 20°06′54″V / 49,1657°S 20,1151°V / 49.1657; 20.1151
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup O. Gömöry, P. Kirner
 - dátum 1890
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Popradský Ľadový štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Popradský Ľadový štít[1] (2 396,0 m n. m.[2]) je uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží v závere Batizovskej doliny nad Vyšnými Hágmi, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy a Nová Polianka, juhovýchodne leží Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Starý a Nový Smokovec, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na vrchole sa stretávajú hranice národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina, Mengusovská dolina a Batizovská dolina.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Popradský Ľadový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Gánkom (2 462 m n. m.) a Lavínovým štítom (2 606 m n. m.). Od Východného Železného štítu na severozápade ho oddeľuje Zlomisková štrbina, od Kačacieho štítu na východe Vyšné Kačacie sedlo. Na juh vysiela výrazný hrebeň Končistej (2 535 m n. m.), od ktorého ho delí Sedlo pod Drúkom. Jeho steny spadajú do troch dolín – Zlomiskovej, Kačacej a Batizovskej. Pri pohľade z turisticky frekventovaných miest nepôsobí príliš výrazne v konkurencii okolitých štítov. Hoci najľahšia trasa cez Sedlo pod Drúkom nemá vysokú náročnosť, I, je miestami exponovaná (dlhý prekrok) a pri zhoršených podmienkach nebezpečná, vhodná len s horským vodcom.[5]

Severným smerom sa nachádza Gánok (2 462 m n. m.), Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.) a Hrubá veža (2 086 m n. m.), východným Litvorový štít (2 413 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a Kotlový štít (2 537 m n. m.), južným Kostolík (2 262 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.) a Tupá (2 285 m n. m.) a západným Ostrva (1 984 m n. m.), Zlomisková veža (2 133 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.) a Rysy (2 503 m n. m.).[2] Severne leží Kačacia dolina, ktorou voda odteká riečkou Biela voda do Dunajca, juhovýchodne sa nachádza Batizovská dolina, ktorú odvodňuje Batizovský potok do rieky Poprad a rovnakým smerom prúdi voda i z juhozápadne situovanej Zlomiskovej doliny, ktorou tečie Ľadový potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Volovské vrchy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom.

Prvovýstupy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1890 Prvý výstup O. Gömöry a P. Kirner, I.
  • 1906 Prvovýstup E. Dubke, J. Franz st., severozáp. hrebeňom zo Zlomiskovej štrbiny, II, lezenie puklinou na rozpor.
  • 1907 Prvovýstup Z. Klemensiewicz, R. Kordys a A. Znamiecki, východným hrebeňom, II, obvykle v rámci hrebeňovky cez Kačací štít.[5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online.
  5. a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]