Hrubá veža
| Hrubá veža | |
| vrch | |
 Hrubá veža zo severozápadu.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 086 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′53″S 20°7′49″V / 49,18139°S 20,13028°V |
| Najľahší výstup | II, len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Z. Klemensiewicz, R. Kordys, J. Maślanka |
| - dátum | 17. júl 1906 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Hrubá veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrubá veža je samostatne stojaca pyramída, ktorú dobre vidno v závere cesty značeným chodníkom z Bielovodskej doliny na Prielom či Poľský hrebeň. Podľa geológov ide o tzv. nunatak, osamotenú skalu, ktorá kedysi trčala z ľadovca a nie je súčasťou hrebeňa porovnateľných štítov.
Topografia
[upraviť | upraviť zdroj]Je dominantou hrebeňa, ktorý oddeľuje Litvorovú kotlinu od Svišťovej doliny. Má dva vrcholy, hlavný je juhovýchodný, nižší severozápadný. Medzi Hrubou vežou a Velickým štítom leží sedlo Velická priehyba (modro značený chodník). V predĺžení členitého SZ hrebeňa sa ďalej nachádza Predná Hrubá štrbina, Prostredná Hrubá vežička, Zadná Hrubá štrbina, Hrubá vežička, Hrubý roh a niekoľko ešte menších vežičiek. V juhozápadnom žľabe je jaskynka a skalné okno.
Niekoľko horolezeckých výstupov
[upraviť | upraviť zdroj]- 1906 Prvý výstup Z. Klemensiewicz, R. Kordys a J. Maślanka, s obchádzaním najstrmšej hrany, II.
- 1911 Prvovýstup Gy. Komarnicki, priamo hranou, II-III.
V stenách sú cesty do obťažnosti V.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hrubá veža ponad Zamrznuté pleso. -
Po ceste Litvorovou kotlinou.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Tatranské nunataky
- Foto na K2
- Mapa Archivované 2016-03-05 na Wayback Machine