Gyula Komarnicki

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gyula Komarnicki
maďarský horolezec
maďarský horolezec
Narodenie22. február 1885
Úmrtie27. august 1975 (90 rokov)
Budapešť, Maďarsko

Gyula Komarnicki (* 22. február 1885 – † 27. august 1975, Budapešť) bol maďarský horolezec s poľskými predkami, ktorý vo Vysokých Tatrách vykonal vyše 100 stenových prvovýstupov. V rokoch 1928 – 1934 bol generálnym riaditeľom maďarských železníc, potom v rokoch 1934 – 1944 generálnym riaditeľom maďarskej riečnej a námornej dopravy.

Stručný životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval piaristické gymnázium v Budapešti. Právnické vzdelanie ukončil doktorátom. Často sa na dovolenku so svojimi rodičmi vyberal do Vysokých Tatier. Hory ho spočiatku nezaujímali. Ovplyvnila ho vtedajšia literatúra o horách i univerzitní priatelia. Najprv sa venoval turistike, ale zakrátko sa dal na horolezectvo. Intenzívne sa mu začal venovať v roku 1906, kedy bol s rodičmi a mladším bratom na dovolenke v Tatrách. Obaja bratia bez vedomia rodičov, oblečení v mestskom odeve a topánkach, 14. augusta 1906 vyliezli na Lomnický štít. V tom istom roku urobili aj iné odvážne túry. Od vtedy sa Komarnicki naplno začal venovať horolezectvu a objavovaniu nový ciest na tatranské vrcholy. Roku 1912 uskutočnil 25 prvovýstupov a pokračoval v ďalších. Počas prvej svetovej vojny bojoval na talianskom fronte. Až v roku 1920 sa znovu objavil v Tatrách a svoje aktivity v nich ukončil v roku 1968. Intenzívne sa venoval turistike a horolezectvu v Alpách.

Venoval sa glaciológii a geografii. Bol aktívnym členom mnohých turistických a športových spolkov. Bol členom predstavenstva Maďarského klubu lyžiarov (1910), členom Maďarského turistického spolku (Magyar turista egyesület) v rokoch 1911 – 1913, 1918 – 1920 i členom jeho predstavenstva. Bol spoluzakladateľom Budapeštianského univerzitného turistického spolku v roku 1909.

Výrazne prispel k ustáleniu názvoslovia v Tatrách. Vydal prvého turistického Sprievodcu Vysokých Tatier A Magas Tátra hegymászókalauza (vydania 1914, 1917, 1926, 1978 a v nemeckej verzii 1918). Uverejnil mnohé odborné články o Vysokých Tatrách v turistických ročenkách a časopisoch, najmä v Turistaság és Alpinizmus, ktorého bol spoluzakladateľom a spoluredaktorom (od roku 1911).[1]

Počas druhej svetovej vojny pomohol desiatkam utečencov z Poľska (nielen horolezcom) a jasne sa dištancoval od fašizmu. Po nástupe Maďarskej socialistickej robotníckej strany k moci ho ako buržoázneho živla vyhnali z Budapešti. Až počas úradovania jej najvyššieho predstaviteľa Jánosa Kádára sa smel vrátiť dožiť do rodného mesta.[2][3][4]

Lezecké výkony[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1906 do vypuknutia prvej svetovej vojny (krátko aj po jej skončení) vykonal vo Vysokých Tatrách 143 prvovýstupov, napríklad SV stenou Zlobivej, J stenou Batizovského štítu, S stenou Javorového i Malého Javorového štítu, SZ stenou Gerlachovského štítu, SZ stenou poľského Mnícha, JZ žľabom na Širokú vežu a S stenou Malého Kežmarského štítu. Pozoruhodné boli aj prvé zimné výstupy na Ostrý štít či Zadný Gerlach. V medzivojnovom období podnikal aj v Alpách.[2][3][4]

Svojimi výkonmi vo veľkých stenách posunul športové horolezectvo v Tatrách. Niektoré túry s ním absolvoval jeho brat Roman Komarnicki (1887 – 1973).

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gy. Komarnicki: A Magas Tátra hegymaszókalauza, 1914 (reedície 1917, 1926; 1978 doplnené vydanie, nem. 1918)
  • Gy. Komarnicki a F. Dénes: Magas Tátra 1:50 000, 1919 (mapa).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Časopis Vysoké Tatry, In. Šimko, Jozef: Dr. Komarnicki Gyula 80 ročný, roč.IV., čís.3/1965, str.12.
  2. a b Marec, Anton: Tatranské siluety, 2007.
  3. a b Hochberger, E: Hohe Tatra, Gebirge der Nordslowakei, 1992
  4. a b Dieška, Ivan a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia, 1989.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]