Preskočiť na obsah

Malý Javorový štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malý Javorový štít
vrch
Malý Javorový štít v strede nad Ľadovým plesom
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 380,0 m n. m.
Súradnice 49°11′16″S 20°09′50″V / 49,1879°S 20,1638°V / 49.1879; 20.1638
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup K. Englisch,
A. Englischová
J. Hunsdorfer
 - dátum 1902
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malý Javorový štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malý Javorový štít[1] (2 380,0 m n. m.[2]; poľ. Mały Jaworowy Szczyt, nem. Javorovaspitze, Antonienspitze, Uhrnspitze, Ahornspitze, maď. Jávorcsúcs, Antóniacsúcs) je mohutný vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad Tatranskou Lesnou, približne 15 km severne od Popradu.[3] Spolu s Javorovým štítom tvorí dominantné zoskupenie. Južne stojí Zbojnícka chata.[2]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Tatranská Javorina, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, Tatranská Lesná a Starý Smokovec a južným smerom Tatranská Polianka a Vyšné Hágy.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a Studené doliny.[3]

Malý Javorový štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Svišťovým štítom (2 383 m n. m.) a Javorovým štítom (2 418 m n. m.). Od Javorového štítu ho delí Javorová škára, od Kresaného rohu sedielko Malý Závrat. Na severozápad vysiela dlhý hrebeň Javorových veží, ktorý končí masívom Javorinskej Širokej (2 210 m n. m.). Tam ho od Zadnej Javorovej veže oddeľuje Zadné Javorové sedlo. Južnou stenou spadá do Veľkej Studenej doliny, sutinovým svahom na západ do doliny Rovienok a severnou stenou do Javorovej doliny. Severná stena je súčasťou tzv. Javorového múra.[5]

Severným smerom sa nachádza Žabí vrch (2 203 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Svišťovky (2 069,8 m n. m.) a Malá Ľadová veža (2 184 m n. m.), východne leží Snehový štít (2 465 m n. m.), Ľadový štít (2 627 m n. m.), Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.) a Prostredný hrot (2 441 m n. m.), južne Slavkovský štít (2 452 m n. m.), Slavkovská kopa (2 346 m n. m.) a Bradavica (2 476 m n. m.) a západne Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Veľká Javorová veža (2 291 m n. m.).[2] Severné svahy padajú do Zadnej Javorovej doliny, ktorou odteká voda potokom Javorinka do Dunajca. Rovnakým smerom odteká voda západne ležiacou dolinou Rovienky a Rovienkovým potokom, napájajúcim Bielu vodu. Južným smerom leží Veľká Studená dolina, z ktorej vodu odvádza Studený potok do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy Vysokých Tatier, no tiež hrebeň Belianskych Tatier a pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy a vrchy v južnom Poľsku.[7]

Malý Javorový štít je pre turistov prístupný len v sprievode horského vodcu. Nachádza sa na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi, ktoré vedú susednými dolinami.[3]

Výstupy často vedú lámavou skalou, ktorá je pevnejšia v zime.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
  5. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]