Javorový štít
| Javorový štít | |
| vrch | |
 Malý Javorový a Javorový štít
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 417,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′15″S 20°10′06″V / 49,1875°S 20,168333°V |
| Najľahší výstup | východnou stenou z Veľkej Studenej doliny I. |
| Prvovýstup | Karol Englisch a jeho matka Antónia, |
| - dátum | 13. august 1897 |
  Poloha v rámci Slovenska
|
|
| Wikimedia Commons: Javorový štít | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Javorový štít (poľ. Jaworowy Szczyt, nem. Krötenseespitze, maď. Varangyostavi csúcs, Javorovacsúcs) je majestátny štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádza sa medzi Javorovou škárou (Malým Javorovým štítom, s ktorým má spoločnú základňu) a Javorovým sedlom (Malým Ostrým štítom). Do Veľkej Studenej doliny vysiela krátky bočný hrebeň. Má dva končiare, z ktorých hlavný je východný.[1]
Topografia[upraviť | upraviť zdroj]
Masív Javorového štítu tvorí od západu Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorová škára, Prostredný Javorový štít, Javorová štrbina a Veľký Javorový štít, z ktorého do Veľkej Studenej doliny vybieha sivý hrebeň s výraznou Prednou a Zadnou vežou.[2]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Štítu dala názov susedná Javorová dolina. V jej lesoch rástol javor. Javor bol najmä v 18. storočí vyhľadávaný stolármi, ktorí vyrábali masívny nábytok, používali ho aj ľudoví umelci a vyrábali z neho cukor.[2]
Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý známy výstup bol zaznamenaný 13. augusta 1897. Karol Englisch a jeho matka Antónia na vrchol vystúpili spolu s horským vodcom Jánom Hunsdorferom. Lezci vystupovali žľabom v pravej polovici východnej steny štítu z Veľkej Studenej doliny. Na nižšom Prostrednom Javorovom štíte stáli prví horolezci Július Gretzmacher, Alfred Grosz a Zoltán Votisky 17. augusta 1905. Prvý zimný výstup urobili Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki 9. decembra 1911. Prvý výstup z Javorovej doliny urobili Gyula Komarnicki a Alfred Matin 30. augusta 1908. Už sa nedá zopakovať, lebo v roku 1938, po zrútení masy skál zo severnej steny, sa stratila aj táto cesta.[2]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol štítu je možné vystúpiť len s horským vodcom.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Javorový štít
