Lomnický štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′43″S 20°12′46″V / 49,1952°S 20,2129°V / 49.1952; 20.2129
Lomnický štít
vrch
Lomnický štít a Horný Smokovec.JPG
Lomnický štít a Horný Smokovec
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 633,9 m n. m.
Súradnice 49°11′43″S 20°12′46″V / 49,1952°S 20,2129°V / 49.1952; 20.2129
Najľahší výstup lanová dráha zo Skalnatého plesa
Prvovýstup Robert Townson, sprievodca
 - dátum 16. august 1793
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Lomnický štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lomnický štít (poľ. Łomnica, Łomnicki Szczyt, nem. Lomnitzer Spitze, maď. Lomnici csúcs) je druhý najvyšší vrch Tatier, Slovenska a celých Karpát.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Lomnický štít patrí k najznámejším štítom Tatier. V minulosti bol dlho považovaný za najvyšší štít Vysokých Tatier. V súčasnosti, keď aplikujeme tézu „Všetko čo je v Tatrách pomenované patrí medzi vrchy“, je považovaný za tretí najvyšší vrch Tatier. Ak druhý najvyšší vrch Tatier Gerlachovskú vežu budeme považovať za súčasť masívu Gerlachovský štít, potom považujeme Lomnický štít za druhý najvyšší štít Tatier.

Z vrcholu, pripomínajúceho trojhrannú pyramídu prevyšujúcu okolie, vedú tri hrebene:

Observatórium Lomnický štít nachádzajúce sa na vrchu štítu je najvyššie položené na Slovensku. Nachádzajú sa tu astronomické a meteorologické pracoviská SHMÚ, od roku 1957 aj televízna retranslačná stanica. Vedie naň visutá Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít.

Prvý výstup[upraviť | upraviť zdroj]

Pravdepodobne po prvýkrát dosiahol z Medených lávok vrchol Lomnického štítu kežmarský obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry (v období rokov 1760 – 1790). Príslušníci tejto rodiny v týchto končinách hľadali poklady a kutali zlato.[1]

Prvý zaznamenaný turistický výstup vykonal 16. augusta 1793 z Malej Studenej doliny anglický lekár, prírodovedec a cestovateľ Robert Townson počas svojej cesty po krajinách Rakúskej monarchie. Townson sa vybral na vysokohorskú túru z dediny Stará Lesná. Tu si najal dvoch lovcov kamzíkov a pre seba koňa, ktorý ho vyniesol až k Ohnisku v Malej Studenej doline. Popoludní vystúpil k Piatim spišským plesám. Keď sa vrátil sluha mu ponúkol na večeru pečeného svišťa. Keď sa chystal na odpočinok, z tmy sa vynorili traja zle oblečení chlapi. Townson si myslel, že sú to zbojníci, naľakal sa, že ho chcú okradnúť, ale nakoniec vysvitlo, že sú to poctiví remeselníci, príslušníci čižmárskeho cechu z Kežmarku. V Tatrách hľadali poklady. Townsona oslovovali „perzský kráľ“ a požiadali ho, aby im dovolil ohriať sa pri ohni. Presviedčal ich, že v Tatrách nie sú žiadne poklady. Ráno hľadači pokladov odišli. Keďže bolo veľmi zlé počasie, Townson sa venoval botanizovaniu v okolí Ohniska. Na druhý deň, keď sa počasie zlepšilo, vybral sa so svojimi sprievodcami na výstup. Vystupovali cez „Lomnickú próbu“ na Lomnické sedlo. Townson mal so sebou ortuťový barometer na meranie nadmorskej výšky. Počas výstupu sa zhoršilo počasie, mraky zakryli končiare a sprievodcovia odmietali pokračovať vo výstupe. Po Townsonovom naliehaní váhavo pokračovali až dosiahli vrchol. Townson barometer ukazoval 1091 yardov nad dolinou, z ktorej ráno odišli a 2882 yardov nad hladinou mora, čiže (2 644 m n. m.). Od skutočnej výšky 2 632 m n. m. bol rozdiel iba 12 metrov. Oblaky im nedovolili poobzerať sa okolo seba. Počas zostupu počuli klopkanie kladív. Hľadači pokladov neúnavne hľadali aj napriek Townsonovmu presvedčovaniu, že nič nenájdu. Zostúpili presne tou istou cestou, akou stúpali na vrchol. Tento výstup opísal Townson vo svojom diele Travers in Hungary un the year 1793. [2] Prvý zimný výstup na štít vykonali Theodor Wundt a Jakub Horvay v roku 1891.

Míľniky Lomnického štítu a Skalnatej doliny[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1209 – Panovník daroval spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre, manželke comesa Rutkera, územie terajšej Skalnatej doliny. Potomkovia Rutkera, rod Berzeciczyovcov nadmernou ťažbou zdevastovali dolinu a prakticky zničili jej bujné rastlinstvo.
  • 1615 – Pravdepodobne z tejto doliny sa na vrchol Kežmarského štítu vybral na túru pätnásťročný študent z Kežmarku Dávid Fröhlich. Bola to prvá známa túra na tatranský končiar, ktorá sa zachovala v opise. Usudzuje sa, že to bol Kežmarský štít.
  • 1708Juraj Buchholtz ml. preplával cez Skalnaté pleso, ktoré bolo vtedy ešte veľké a do brala, ktoré z neho vyčnievalo, vyryl svoje meno.
  • 1719Juraj Buchholtz st. písal o pstruhoch v Skalnatom plese.
  • 1793Robert Townson, škótsky cestovateľ, vystúpil na Lomnický štít (Spišskí Nemci ho volali OtecVater) a konštatoval, že Lomnický štít, po jeho meraniach, je vysoký 2880 yardov (2 644 m n. m.). Prvý výstup z Malej Studenej doliny cez Lomnické sedlo.
  • 1850 – Prvou známou obeťou horolezeckej výpravy na vrchol sa stal kežmarský študent.
  • 1877 – Majiteľ Skalnatej doliny, statkár Andrej Spóner, upravil ohnisko pod Skalnatým plesom.
  • 1877 – Bol uskutočnený prvý známy výstup zo Skalnatej doliny na Huncovské sedlo (J. G. Pawlikovski, M. Sieczka, W. Bukowski).
  • 1881 – Začalo vysychať Skalnaté pleso a v tlači sa objavili správy, že na dne jazera je humus, v ktorom sa usadili svište. V tom istom roku sa zistilo, že Lievikové pleso je zasypané kameňmi a celkom sa stratilo.
  • 1882František Dénes z Levoče sa 5. februára neúspešne pokúsil o prvý zimný výstup na vrchol „Lomničáku“. Vystúpil po Mojžišov prameň.
  • 1891Teodor Wundt a vodca Jakub Horvay uskutočnili prvý zimný výstup na Lomnický štít.
  • 1892 – Uhorský štát odkúpil Skalnatú dolinu od Spónerovcov. Bola založená Tatranská Lomnica, ktorá sa stala významným východiskom na turistiku a horolezecké túry v oblasti doliny a štítu.
  • 1903 – Wladysłav Lustgarten, poľský vysokoškolák z Krakova, bol prvou známou obeťou športového horolezectva. Zrútil sa 10. augusta z Lomnického štítu do Medenej kotliny[3]
  • 1905Uhorský karpatský spolok začal uvažovať o výstavbe chaty pri Skalnatom plese, ktorá sa však pre nedostatok financií nerealizovala. Západnú Vidlovú vežu a Veľkú Vidlovú vežu zdolali z Cmitera Max Brőske a vodca Johann Hunsdorfer st.
  • 1906 – 17. februára vystúpili ako prví na Vidlové sedlo zo Skalnatej doliny Ernst Dubke a vodcovia Ján Breuer a Ján Franz st. V ten istý rok 6. septembra ako prví absolvovali prechod celým Vidlovým hrebeňom A. Znamiecki a vodca J. Marusarz.
  • 1909 – Pod Skalnatým plesom bola vybudovaná prvá bobová a sánkarská dráha, ktorú projektoval Ing. Szántó. K Štartu (medzistanica starej visutej lanovky) bol postavený mechanický výťah.
  • 1910 – Bol uskutočnený prvovýstup východnou stenou Lomnického štítu. Zdolali ju 28. júna ľavou polovicou bratia Komarnickovci z Budapešti. Pravá polovica steny bola prelezená v roku 1931.
  • 1914 – Bol postavený chodník poniže Skalnatého plesa na Veľkú Svišťovku. V roku 1932 už neslúžil turistom.
  • 1929 – Dňa 8. augusta poľský horolezec Wiesław Stanisławsky so spolulezcami Antoni Kenarom a Aleksandrom Staneckim prví vystúpili ľavou časťou západnej steny na SZ hrebeň, približne v polovici od vrchola. Bol to nesporne prvý prestup Z stenou štítu.[4]
  • 1930 – Ing. Orságh predniesol úvahy o výstavbe visutej lanovky na Skalnaté pleso.
  • 1932 – Bola dokončená stavba turistickej magistrály z Malej Studenej doliny cez Skalnatú dolinu do Huncovskej kotliny. Starý chodník z roku 1914 stratil význam.
  • 1934 – Bol zadaný projekt lanovky na Lomnický štít. Turistom bol odovzdaný chodník tatranskej magistrály z Huncovskej kotliny cez Veľkú Svišťovku k Zelenému plesu.
  • 1935 – Staré Ohnisko pod Skalnatým plesom, ktoré slúžilo ako útočisko pre turistov a horolezcov, prestaval Michal Tomčík na terajšiu Skalnatú chatu. Rôznymi prístavbami a prestavbami získala súčasnú podobu.
  • 1937 – Začiatok výstavby visutej lanovky.
  • 1938 – Do prevádzky bol daný dolný úsek visutej lanovky.
  • 1938 – Uskutočnili sa prvé verejné preteky v slalome na Skalnatom plese.
  • 1938 – Zo Starej Ďalej evakuovali pred horthyovskou okupáciou zariadenie astrofyzikálneho observatória. Uvažovalo sa o vybudovaní nového Observatória na Skalnatom plese.
  • 1939 – Počas stavby visutej lanovky na Lomnický štít zahynuli robotníci Ján Nahálka z Kežmarku a František Bednarčík zo Spišskej Belej.
  • 1940 – Začala premávať lanovka na Lomnický štít a do prevádzky bolo uvedené meteorologické observatórium na vrchole hory s trojčlennou posádkou.
  • 1943 – Bola dokončená stavba astronomického observatória s meteorologickou stanicou na Skalnatom plese. Stavebný náklad približne 5 miliónov korún. Zaslúžil sa o to Dr. Anton Bečvář.
  • 1945 – Nemecké vojská poškodili údolnú stanicu visutej lanovky. Vyschlo Skalnaté pleso.
  • 1946 – Bol uvedený do prevádzky opravený úsek visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso.
  • 1949 – Po vojnových poškodeniach začala premávať visutá lanovka na Lomnický štít.
  • 1956 – Začiatok výstavby nového vedeckého pracoviska – Observatória na Lomnickom štíte, ktoré dnes patrí Astronomickému ústavu SAV.
  • 1959 – Nový sedačkový výťah na Lomnický hrebeň.[5][6]
  • 1961 – Pod Lomnickým hrebeňom boli vybudované prvé drevené lavínové zábrany.
  • 1973 – V auguste bola uvedená do prevádzky nová kabínková lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso. Kabínky dodala firma Transporta Chrudim. Neskôr boli nahradené kabínkami firmy Girak.[7]
  • 1973 – Pod Skalnatým plesom po páde kabíny lanovky zahynula jedna osoba.
  • 1975 – Až po dvoch rokoch od tragédie začala opäť premávať visutá lanovka.
  • 1978 – Bol vybudovaný nový sedačkový výťah na Lomnické sedlo a bola dokončená stavba kovových lavínových zábran pod Lomnickým hrebeňom. Rekonštrukcia zábran sa začala v roku 1972.
  • 19928. januára 1992 bol tragický deň. Pod Skalnatým plesom na starej kabínkovej lanovke došlo k tragickému pádu dvoch kabín lanovky. Zahynulo 6 študentov SOU strojárskeho v Ružomberku.[8]
  • 1995 – Začala premávať nová štvormiestna kabínková lanovka.[9]
  • 2010 – Začala sa demontáž pôvodnej visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso.
  • 2013 – V decembri uviedli do prevádzky novú kabínkovú lanovku Funitel, ktorá premávala zo stanice Štart na Skalnaté pleso.
  • 2013 – Začala sa demontáž starej kabínkovej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, ktorá premávala od roku 1995.[10]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Štít nie je prístupný po turistickom značkovanom chodníku. Bežní turisti sa naň môžu od 19. decembra 1941 vyviezť visutou lanovkou zo Skalnatého plesa (Stanica Lomnický štít je súčasť lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít, ktorá bola v tom čase najmodernejšou lanovkou v Európe), čo tomuto štítu zabezpečuje prvenstvo v návštevnosti medzi tatranskými štítmi. Na štíte však môžete stráviť maximálne 50 minút. Na štít je možné aj vyjsť z Lomnického sedla, ale len v sprievode horského vodcu.

Okolie štítu[upraviť | upraviť zdroj]

Zo štítu je nádherný výhľad na okolité štíty a podhorie. Malá a Veľká Studená dolina, po Tatranskej magistrále smerom k Doline Zeleného plesa Veľká Svišťovka, Dolina Piatich Spišských plies, Veľká Zmrzlá dolina, Skalnatá dolina, Medená kotlinka, Skalnaté pleso, Jahňací štít, Kežmarský štít, Pyšný štít, Skalnatá chata, Téryho chata, Zamkovského chata.

Názov štítu[upraviť | upraviť zdroj]

Kežmarok bol v dejinách objavovania a poznávania Vysokých Tatier významným mestom, v ktorom žili ľudia túžiaci čo najviac sa k neznámym horám priblížiť a spoznať ich. Odtiaľ sa na turistické a objavovateľské expedície vyberali vedci, turisti, študenti, exploatátori. Ich cieľom bola predovšetkým východná časť Vysokých Tatier, kde mali najľahší prístup. Kežmarok mal vďaka, hospodárskemu a kultúrnemu zázemiu významný podiel na tom, že literáti a kartografi nazývali východnú časť Tatier „Kežmarskými vrchmi“. Aj preto v 18. storočí Lomnický štít označovali ako „najvyššie kežmarské bralo“, alebo „najvyšší kežmarský štít“. Nakreslil a pomenoval ho takto napríklad Juraj Buchholtz ml. v kreslenej panoráme z roku 1717 Petra altissima kesmarkiensis. Jeho otec Juraj Buchholtz st. v diele Das weit und breit erschollene Zipser Schnee-Gebürg z roku 1719 bol prvým autorom, ktorý nazval tento vrchol Lomnickým štítom – Lomnitzer Spitze. Nový názov sa však ujímal len veľmi pomaly. Na začiatku 19. storočia poľský geológ Stanislaw Staszic o Lomnickom štíte písal ako o Krapaku. Pravdepodobne bola to zlá transkripcia Karpát. Spočiatku sa názov Lomnický štít pripisoval celému masívu. Názov Lomnický štít sa ustálil v prvej polovici 19. storočia. Štít ležal v dlhom chotári Veľkej Lomnice a preto, ako mnohé iné štíty dostali meno po dedinách a mestách, v ktorých chotároch boli, bol po nej pomenovaný. V jej katastrálnom území bol do roku 1947.[1] V dávnom ľudovom názvosloví niesol meno Dedo.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol Lomnického štítu má drsné, studené podnebie. Charakteristické sú vysoké atmosférické zrážky v zimných mesiacoch.[11]. V rokoch 2000 – 2012 bola:

  • priemerná teplota: približne −3 °C
  • maximálna teplota: +19.5 °C (1. júl 2019)
  • minimálna teplota: −29,2 °C (28. február 2005)
  • zrážky: približne 1 900 mm
  • maximálna snehová pokrývka: 410 cm (25. marec 2009)
  • najchladnejší mesiac: február
  • najteplejší mesiac: júl, august
  • najsuchší mesiac: september, október

1. júla 2019 dosiahla teplota 19,5 °C, bola to najvyššia zaznamenaná teplota od roku 1940 kedy sa začali merania. Celkovo najvyššia teplota dovtedy bola 19,3 °C z 3. augusta 1998. Pre prvý júlový deň bolo rekordom 17,3 °C z roku 1987.[12]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. S. 457.
  2. SMATANA, Ľudo. Dr. Robert Townson na Lomnickom štíte pred 180 rokmi. Vysoké Tatry, roč. XII, čís. 6, s. 10-11.
  3. BOHUŠ, Ivan. Tatranské prvenstvá. Vysoké Tatry, 1994, roč. XXXIII., s. 28.
  4. PUŠKÁŠ, Arno. Legendy a skutočnosť. Vysoké Tatry, roč. XXX, čís. 4, s. 22-23.
  5. BOHUŠ, Ivan. Kalendár Skalnatej doliny. Vysoké Tatry, roč. II, čís. 4, s. 4-5.
  6. Houdek, Ivan; Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport Bratislava, 1976
  7. HOHOLÍKOVÁ, Táňa. Lanovky opäť na lanách. Vysoké Tatry, roč. XXXI, čís. 4, s. 9.
  8. Tragická udalosť v roku 1992
  9. Nová lanovka prepravila na Skalnaté pleso prvých ľudí [online]. TASR, 2013-12-14, [cit. 2016-02-03]. Dostupné online.
  10. Výmena kabínkových lanoviek
  11. Klíma Tatier [prístup 22/12/2012]
  12. KOPCSAY, Márius. Tak teplo na Lomničáku ešte nebolo: Padol takmer 80-ročný rekord. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-07-02. Dostupné online [cit. 2019-07-03].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]