Téryho chata
| Téryho chata | |
 | |
| 49°11′24″S 20°11′56″V / 49,19°S 20,198889°VSúradnice: 49°11′24″S 20°11′56″V / 49,19°S 20,198889°V | |
| Nadmorská výška | 2 015 m n. m. |
|---|---|
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Poloha | Malá Studená dolina |
| Rok založenia | 1899 |
| Najľahší výstup | z Hrebienka |
  Poloha na Slovensku
| |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Téryho chata |
| Webová stránka | http://www.teryhochata.sk/ |
Téryho chata (hovorovo nazývaná Terinka, Terynka[1] či Térynka; poľ. Schronisko Téryego, maď. Téry menedékház, nem. Tery-Hütte) je najvyššie položená celoročne otvorená horská chata vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 2 015 m n. m.. Leží pri Piatich spišských plesách v Malej Studenej doline, nad skalnou stenou, odkiaľ pomyselne stráži túto dolinu.
História chaty[upraviť | upraviť zdroj]
Téryho chata bola postavená, na podnet predstaviteľa Maďarského turistického spolku Edmunda Téryho (od 1891 bol výkonným viceprezidentom a v rokoch 1907 – 1910 najvyšším predstaviteľom spolku). Chata od svojho založenia doteraz nesie jeho meno.
V roku 1896 dal Téry podnet na vylepšeniu turistického chodníka a krátko nato aj k budovaniu chaty, ktorá by slúžila turistom.[2] Verejnosti bola odovzdaná do užívania 21. augusta 1899.[3] Projektoval ju spišskosobotský architekt Gedeon Majunke.
Edmund Téry (od 28. novembra 1880 banský lekár v Štefultove, dnes súčasť Banskej Štiavnice), okrem iných vystúpil ako prvý na okolité štíty: Prostredný hrot (1876) a Pyšný štít (1877).
Do roku 1933 bola Téryho chata najvyššie položenou chatou vo Vysokých Tatrách. Od roku 1936 má celoročnú prevádzku. (V roku 1933 bola otvorená Chata pod Rysmi 2 250 m n. m., ktorá je však v prevádzke len v lete.)
V roku 1944 chatu spravovali slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí tu počas povstania ukrývali poľských odbojárov či ruských utečencov zo zajateckých táborov.
Počas 2. svetovej vojny bola často zatvorená, ale na chate sa skrývali bratislavskí horolezci Ing. Ladislav Chodák, Alo Huba, Radek a Borek Roubalovci, Gizela Krenová, František Moravčík, Jozef Horvát, Ladislav Dvořák, Tatranec, Rudolf Mašlonka, Karel Jedlička a ďalší.[4][5]
Chata prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v rokoch 1979 – 82, stavebný materiál na opravu vynášali nosiči na svojich ramenách, no napriek tomu si zachovala pôvodný tvar, ktorý navrhol Gedeon Majunke. K chate sa viaže aj meno tatranského beletristu chatára Bela Kapolku a iných úspešných Tatrancov a horolezcov.
Chatári[upraviť | upraviť zdroj]
- Ján Adriáni (1899 – 1910)
- Gustáv Barč (1915? – ?)
- Július Tardík (1928)
- Karol Kern (1928 – 1938)
- Ján Kacián a Štefan Zamkovský (1938)
- Štefan Zamkovský (1938 – ?)
- Ondrej Krasuľa (?)
- Alo Huba (?)
- Rudolf Mašlonka a Rudolf Kacián (1945 – 1948; Rudolf Kacián v roku 1948 odchádza na Bilíkovú chatu a Rudolf Mašlonka v roku 1949 na chatu Kamzík)
- Ing. Vladimír Šimo v letnom období (1949 – ?)
- Julius Parák (? – 1951)
- Karol Danajovič (1951)
- Jozef Stolár (1952)
- Jaroslav Sláma (1953 – 1958)
- Miroslav Jílek (1958 – 1963)
- František Skopík (1964 – 1967)
- Michal Legutky (1967 – 1971)
- Ondrej Šimko (1971 – 1973)
- Belo Kapolka (1973 – 1994)
- Viola Kapolková (1994)
- Ing. Miroslav Jílek (Františka Kriššáková) (1994 – 2014) [4]
- Peter Michalka (2014 – súčasnosť) [6]
Nosičský rekord[upraviť | upraviť zdroj]
- Ladislav Kulanga vyniesol na Téryho chatu 151 kg. Tento nosič vyniesol na Zamkovského chatu 207,5 kg, 141 kg na Zbojnícku chatu. Zatiaľ neprekonaný zostal rekord, keď zo Skalnatej chaty na stanicu lanovky Štart zniesol 211 kg.[7]
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Chata je jednou z najznámejších tatranských vysokohorských chát. Chata poskytuje aj ubytovanie a stravovanie.
Prístupnosť[upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke: zo Zamkovského chaty (↑ 2:00 hod.) K Zamkovského Chate sa ide buď z Hrebienka alebo Skalnatého plesa 
značkou.
Chata je prístupná:
- celoročne: z Hrebienka
- v lete: zo Skalnatého plesa (v zime na vlastné nebezpečie, z dôvodu výskytu lavín)
Od Téryho chaty vedie chodník 
značky k rázcestiu Pod Sedielkom ( + 
), ďalej
- po
značke cez Priečne sedlo do Veľkej Studenej doliny na Zbojnícku chatu - po značke na Sedielko do Javorovej doliny.
Okolie chaty[upraviť | upraviť zdroj]
Od chaty je krásny výhľad do Kotliny Piatich spišských plies, na samotných Päť spišských plies, ale i okolité štíty: Ľadový štít, Prostredný hrot, Širokú vežu, Snehový štít, Baranie rohy, Spišský štít, Pyšný štít, Lomnický štít a ďalšie.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Malá Studená dolina, nad dolinou sa čnie Téryho chata, vľavo je Chmúrna veža
Téryho chata nad Malou Studenou dolinou
Téryho chata medzi Prostredným Spišským plesom a Nižným Spišským plesom
Téryho chata, vzadu leží Žltá stena (menšia), Prostredný hrot a Žltá veža (vpravo)
Štefan Zamkovský - chatár na Téryho chate
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Terinka. In: ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 266.
- ↑ S rodinou do Tatier. Prehľad všetkých horských chát a trás, ktoré k nim vedú [online]. AhojMama.sk, [cit. 2019-07-26]. Dostupné online.
- ↑ HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76. S. 96-97.
- ↑ a b MRÁZIK, František; ŠVORC, Jaroslav. Strechy nad oblakmi. Bratislava : Print-servis, 1998. 153 s. ISBN 80-88755-62-X.
- ↑ PETRÁNOVÁ, Martina. Poodkryté tajomstvo. Tatry, roč. LVII., čís. 1, s. 14 – 15.
- ↑ Téryho chata má nového chatára, je ním Peter Michalka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-09-17. Dostupné online [cit. 2018-01-10].
- ↑ Nosičský rekordér Laco Kulanga nemieni zavesiť krošňu na klinec. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2004-11-10. Dostupné online [cit. 2018-01-10]. ISSN 1335-4418.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Téryho chata
Commons ponúka multimediálne súbory na tému