Mühlmannova chata
| Mühlmannova chata | |
 Neskoršie Chata Klubu československých turistov v Kôprovej doline. | |
| 49°10′28″S 19°58′37″V / 49,174371°S 19,97705°VSúradnice: 49°10′28″S 19°58′37″V / 49,174371°S 19,97705°V | |
| Pohorie | Tatry |
|---|---|
| Poloha | Kôprová dolina |
| Rok založenia | 1925 |
| Najľahší výstup | z Kôprovej doliny |
  Poloha na Slovensku
| |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Mühlmannova chata |
Mühlmannova chata, Chata Klubu československých turistov v Kôprovej doline (poľ. Schronisko imienia Mühlmanna, maď. Mühlmannmenedéhház, nem. Mühlmannschutzhaus) je bývalá chata, ktorá stála poniže sútoku Nefcerského potoka s Kôprovským potokom v Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Štátna lesná správa z Liptovského Hrádku postavila v roku 1912 zrubovú lesnícku chatu. Nebola veľmi využívaná. V roku 1925 ju prevzal Klub československých turistov a prebudoval na turistickú chatu. Pomenovali ju po ministerskom tajomníkovi a vtedajšom predsedovi Slovenskej komisie Klubu československých turistov Jaroslavovi Mühlmannovi, pôvodom z Moravského Slovácka, ktorý sa pričinil o jej získanie do majetku klubu. Chata mala trvalého chatára a mohla byť otvorená celý rok. Turisti však veľký záujem o jej služby nemali. Chata mala verandu, spoločenskú miestnosť, kuchyňu a nocľaháreň. Vzadu bol zrub na drevo. Keď Mühlmannovi zakrátko vytkli jeho chyby v organizovaní turistiky na Slovensku a bol zbavený funkcie, chatu premenovali na Chatu Klubu československých turistov v Kôprovej doline. Klub ju prenajímal rôznym záujemcom, najmä v letnom období. Prvé leto (1925) spravovala chatu rodina Mašínova z Roudnice nad Labem. Chata, pod jej vedením bola otvorená aj v nasledujúcej zime, ale lyžiarov v tejto časti Tatier bolo málo. Častejšie sa tu ukazovali Poliaci. V rokoch 1927 – 1939 sa na chate vystriedali Jozef Hájek, Jozef Kertész (neskorší majiteľ Važeckej chaty) a Ján Harich. V roku 1931, po zriadení prístavby, mala chata 2 nocľahárne pre 32 hostí. Počas druhej svetovej vojny bola opustená. Koncom leta 1944 v nej mal sídlo štáb partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. V bojoch bola ťažko poškodená. Po skončení vojny lesná správa vo Východnej chatu čiastočne opravila pre potreby lesných robotníkov. V roku 1956 ju už dlho nepoužívanú strhli vody rozvodneného Kôprovského potoka. Torzo chaty odstránili v roku 1969. Dnes v komplexe Tichej doliny a Kôprovej doliny nie je turistická chata.[1][2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ GAŠPAR, Ján. Tatry. Staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Region Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 261.