Chata Plesnivec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chata Plesnivec
Chata Plesnivec.jpg

49°13′27″S 20°16′34″V / 49,224272°S 20,276003°V / 49.224272; 20.276003Súradnice: 49°13′27″S 20°16′34″V / 49,224272°S 20,276003°V / 49.224272; 20.276003
Nadmorská výška 1 290 m n. m.
Pohorie Tatry
Poloha Dolina siedmich prameňov
Rok založenia 1932
Najľahší výstup z Tatranskej Kotliny
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
Commons Chata Plesnivec
Webová stránka www.vysoke-tatry.sk

Chata Plesnivec (iné názvy: pred rokom 1997 Chata TANAPu Plesnivec[1], ešte staršie: Protéž, Hvezdoň, Plesnivec[2]) (1 290 m n. m.) je jedinou obývateľnou chatou v Belianskych Tatrách. Nachádza sa na konci Doliny siedmich prameňov, pod juhovýchodným úbočím Bujačieho vrchu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 18. storočia vznikla pri Siedmich prameňoch chatrč zlatokopa Drechslera z Rakús.

Do roku 1930 tu stála stará pastierska koliba. Na jej mieste dal v roku 1932 Tibor Gresch zo Spišskej Belej postaviť súkromnú chatu (ľavá polovica súčasnej chaty). Greschovým zámerom bolo pravdepodobne dostavať zrkadlový obraz objektu, čo sa mu nepodarilo, lebo musel opustiť republiku. Pôvodný názov chaty bol Edelweiss Hütte. Chata Plesnivec dostala dnešnú podobu v roku 1997, kedy k nej bola dokončená prístavba (pravá časť chaty). Greschov plán sa nepodarilo naplniť úplne, keďže pravá časť chaty nie je zrkadlovým obrazom ľavej časti s dominantnou zasklenou verandou. Príčinou boli obštrukcie na stavebnom úrade.

Po 2. svetovej vojne chata slúžila najprv turistom, od roku 1955 ako výskumná stanica TANAP-u a od roku 1997 slúži opäť pre turistickú verejnosť.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Chata je zásobovaná terénnym vozidlom po nespevnenej ceste pozdĺž potoka Čierna voda v Doline siedmich prameňov. V súčasnosti je chatárom na chate Ján Matava zo Spišskej Belej.

Skalné vráta čnejúce sa na sever od chaty

Prístupnosť chaty[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie chaty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ANDRÁŠI, Július a kol. Vysoké Tatry. 3., novelizované vyd. Bratislava : Šport, 1991. s. 180.
  2. Slovensko: kultúrno-společenský mesačník

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]