Chata Kamzík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Chata Kamzík
Chata Kamzík Studená dolina.jpg
Chata Kamzík v roku 1910
49°10′02″S 20°13′06″V / 49,167164°S 20,218265°V / 49.167164; 20.218265Súradnice: 49°10′02″S 20°13′06″V / 49,167164°S 20,218265°V / 49.167164; 20.218265
Nadmorská výška1 295 m n. m.
PohorieTatry
PolohaRainerova chata, Starolesnianska poľana
Rok založenia1884
Rok zániku1980
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
CommonsChata Kamzík

Chata Kamzík (poľ. Schronisko pod Kozicą, Hotel pod Kozicą, nem. Hotel Gemse, Hotel zur Gemse, maď. Zergeszálló, Zergelak, Zergevendéglő) bola chata, ktorá stála do roku 1980 na Starolesnianskej poľane neďaleko Hrebienka vo Vysokých Tatrách.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Juraj Rainer, nájomca Starého Smokovca, bol prvý, kto objavil výhody poskytovania komplexných služieb hosťom, ktorí prichádzali na liečebný pobyt do Smokovca. Smokovec bol výhodným východiskom pre túry na Lomnický štít aj do Malej a Veľkej Studenej doliny. Starolesnianska poľana poskytovala výhodné miesto na stavbu malej útulne, ktorá mohla poskytovať núdzové prenocovanie a ochranu pred nepohodou. Podujal sa najprv upraviť chodník zo Smokovca na Hrebienok. V roku 1863 vypracoval projekt chaty. O dva roky neskôr ju postavili. Bola z kameňa, s malými okienkami a jednou miestnosťou o rozmeroch 5 x 5,5 m. Vnútri bolo ohnisko a drevené prične. Chata neslúžila dlho. Keď Juraj Rainer zomrel začala chátrať. Hostia Starého Smokovca sa v roku 1876 vyzbierali na jej opravu. Na druhý rok prispel zbierkou Uhorský karpatský spolok. Opravili ju, ale už nelákala turistov.

Urbárnici zo Starej Lesnej využili príležitosť a so zámerom skvalitniť služby na obľúbenej Starolesnianskej poľane sa rozhodli postaviť najprv hájovňu, ktorá mala poskytovať služby aj turistom, ale potom zmenili projekt a vedľa Rainerovej chaty v roku 1884 postavili novú, ktorú nazvali Kamzík. Mala osem izieb a reštauráciu. Až sem bolo možné prísť zo Starého Smokovca pešo alebo na koni. V rokoch 1901 – 1918 ju vlastnil Uhorský karpatský spolok.

Chata prešla niekoľkými prestavbami. Uhorský karpatský spolok k nej v roku 1907 pristaval presklenú verandu s reštauráciou. V roku 1920 potom prevzal chatu Pracovní sbor sportovní a turistický z Prahy a od roku 1922 Klub československých turistov. Vnútornými prestavbami chata získala novú kapacitu, ktorá sa rozšírila na 55 lôžok. V roku 1934 chatu opäť rozšírili. V desiatich izbách a spoločnej nocľahárni bolo až 100 lôžok. Chatu zásobovali povozmi, saňami, autom, príležitosť dostávali vysokohorskí nosiči. Po druhej svetovej vojne tu pre zamestnancov chovali ošípané. Po zriadení TANAPu chov zastavili.

Chata bola veľmi obľúbená. O jej zveľaďovanie po druhej svetovej vojne už nebol záujem. Mnohé služby, ktoré poskytovala, nahradila Bilíkova chata a hotel na Hrebienku. V roku 1978 ju zatvorili a v roku 1980 asanovali.[1][2][3][4][5]

Chatári[upraviť | upraviť zdroj]

Chatár Obdobie Poznámka
Od Do
Teodor Brische
Albert Dresdner
Karel Valášek 1922 1929
Václav Řepa 1929 1939
Rudolf Sousedík 1939 1946
Slávo Cagašík 1946 1946
Jozef Fiala 1946 1948
Rudolf Mašlonka a František Odložilík 1948 1950
Michal Bobula 1950 1951
František Kele a Arno Puškáš 1951 1951
František Krempaský 1951 1954 spolupracovníci Rudolf Kacián a Štefan Iľko
František Kele 1955 1956
Gabriel Špirko 1956 1957
Štefan Iľko 1957 1973 spolupracovníkom bol Michal Legutky 1964 – 1966
Ondrej Šimko 1973 1975
Eva Bednárová 1976 1977

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MRÁZIK, František, Švorc, Jaroslav Strechy nad oblakmi. 1. vyd. Poprad : Print-Servis, 1988. ISBN 80-88755-62-X. S. 153. (po slovenský)
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
  4. Rinerova chata
  5. MRÁZIK, František, Švorc, Jaroslav Strechy nad oblakmi. 1. vyd. Poprad : Print-Servis, 1988. ISBN 80-88755-62-X. S. 153.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]