Chata Kamzík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Chata Kamzík
Chata Kamzík Studená dolina.jpg
Chata Kamzík v roku 1910
49°10′02″S 20°13′06″V / 49,167164°S 20,218265°V / 49.167164; 20.218265Súradnice: 49°10′02″S 20°13′06″V / 49,167164°S 20,218265°V / 49.167164; 20.218265
Nadmorská výška1 295 m n. m.
PohorieTatry
PolohaRainerova chata, Starolesnianska poľana
Rok založenia1884
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
CommonsChata Kamzík

Chata Kamzík (poľ. Schronisko pod Kozicą, Hotel pod Kozicą, nem. Hotel Gemse, Hotel zur Gemse, maď. Zergeszálló, Zergelak, Zergevendéglő) bola chata, ktorá stála do roku 1980 na Starolesnianskej poľane neďaleko Hrebienka vo Vysokých Tatrách.

História[upraviť | upraviť kód]

Ján Juraj Rainer, nájomca Starého Smokovca, bol prvý, kto objavil výhody poskytovania komplexných služieb hosťom, ktorí prichádzali na liečebný pobyt do Smokovca. Smokovec bol výhodným východiskom pre túry na Lomnický štít i do Malej a Veľkej Studenej doliny. Starolesnianska poľana poskytovala výhodné miesto na stavbu malej útulne, ktorá mohla poskytovať núdzové prenocovanie a ochranu pred nepohodou. Podujal sa najprv upraviť chodník zo Smokovca na Hrebienok. V roku 1863 vypracoval projekt chaty. O dva roky neskôr ju postavili. Bola z kameňa, s malými okienkami a jednou miestnosťou o rozmeroch 5 x 5,5 m. Vnútri bolo ohnisko a drevené prične. Chata neslúžila dlho. Keď Juraj Rainer zomrel začala chátrať. Hostia Starého Smokovca sa v roku 1876 vyzbierali na jej opravu. Na druhý rok prispel zbierkou Uhorský karpatský spolok. Opravili ju, ale už nelákala turistov.

Urbárnici zo Starej Lesnej využili príležitosť a so zámerom skvalitniť služby na obľúbenej Starolesnianskej poľane sa rozhodli postaviť najprv hájovňu, ktorá mala poskytovať služby aj turistom, ale potom zmenili projekt a vedľa Rainerovej chaty v roku 1884 postavili novú, ktorú nazvali Kamzík. Mala osem izieb a reštauráciu. Až sem bolo možné prísť zo Starého Smokovca pešo alebo na koni. V rokoch 1901 – 1918 ju vlastnil Uhorský karpatský spolok.

Chata prešla niekoľkými prestavbami. Uhorský karpatský spolok k nej v roku 1907 pristaval presklenú verandu s reštauráciou. V roku 1920 potom prevzal chatu Pracovní sbor sportovní a turistický z Prahy a od roku 1922 Klub československých turistov. Vnútornými prestavbami chata získala novú kapacitu, ktorá sa rozšírila na 55 lôžok. V roku 1934 chatu opäť rozšírili. V desiatich izbách spoločnej nocľahárni bolo až 100 lôžok. Chatu zásobovali povozmi, saňami, autom, príležitosť dostávali vysokohorskí nosiči. Po druhej svetovej vojne tu pre zamestnancov chovali ošípané. Po zriadení TANAPu chov zastavili.

Chata bola veľmi obľúbená. O jej zveľaďovanie po druhej svetovej vojne už nebol záujem. Mnohé služby, ktoré poskytovala, nahradila Bilíkova chata a hotel na Hrebienku. V roku 1978 ju zatvorili a v roku 1980 asanovali.

Chatári[upraviť | upraviť kód]

  • Teodor Brische
  • Albert Dresdner
  • Karel Valášek 1922 - 1929
  • Václav Řepa 1929 - 1939
  • Rudolf Sousedík 1939 - 1946
  • Slávo Cagašík 1946
  • Jozef Fiala 1946 -1948
  • Rudolf Mašlonka, František Odložilík 1948 -1950
  • Michal Bobula 1950-1951
  • František Kele, Arno Puškáš 1951
  • František Krempaský, (spolupracovníci Rudolf Kacián, Štefan Iľko) 1951 -1954
  • František Kele 1955 - 1956
  • Gabriel Špirko 1956 - 1957
  • Štefan Iľko 1957 - 1973 (spolupracovníkom bol Michal Legutky 1964-1966)
  • Ondrej Šimko 1973 - 1975
  • Eva Bednárová - Smreková 1976 - 1977[1][2][3][4][5]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. MRÁZIK, František, Švorc, Jaroslav Strechy nad oblakmi. 1. vyd. Poprad : Print-Servis, 1988. ISBN 80-88755-62-X. S. 153. (po slovenský)
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
  4. Rinerova chata
  5. MRÁZIK, František, Švorc, Jaroslav Strechy nad oblakmi. 1. vyd. Poprad : Print-Servis, 1988. ISBN 80-88755-62-X. S. 153.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]