Ruženina chata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ruženina chata
Rózsa-menedékház.JPG
Ruženina chata je na obrázku vzadu
49°09′36″S 20°13′28″V / 49,160063°S 20,224384°V / 49.160063; 20.224384Súradnice: 49°09′36″S 20°13′28″V / 49,160063°S 20,224384°V / 49.160063; 20.224384
Nadmorská výška 1 255 m n. m.
Pohorie Tatry
Poloha Hrebienok, Bilíkova chata
Rok založenia 1875
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku

Ruženina chata (v turistickom žargóne Ruža, Ruženka, Rózanka, poľ. Schronisko Róży, nem. Rosahütte, Rosa - Schutzhütte, Rosen - Hütte, maď. Róza - menház, Róza - menedékház) bola prvá chata postavená na Hrebienku vo Vysokých Tatrách. Zanikla v roku 1893.

Z histórie[upraviť | upraviť zdroj]

Uhorský karpatský spolok mal snahu oživiť okolie turistami často navštevovaného Hrebienka. Na výstavbu chaty nemal dostatok finančných prostriedkov. Prihlásili sa mnohí dobrovoľní darcovia a investori, medzi nimi budapeštianska speváčka a klaviristka z obce Megyaszó pod južným úpätím Zemplínskych vrchov Ružena Graeflová rodená - Győrffyová, ktorá však pochádzala zo Spiša. Usporiadala umelecké turné a výťažok z neho venovala na stavbu chaty. Vďaka jej príspevku mohol Uhorský karpatský spolok už 1. augusta 1875 dať turistom do užívania novú chatu. Bola z dreva s niekoľkými miestnosťami. Postavili ju na tzv. Kancli pod Hrebienkom. Na počesť štedrej darkyne dostala meno Ruženina. Chatu ozdobili dreveným reliéfom ruže, ktorú zafarbili na ružovo. Ružena k chate nemala veľký vzťah. A tak spomienka na jej štedrosť upadala do zabudnutia. Turisti spájali jej pomenovanie s ružou, ktorá bola na priečelí chaty. Preto v maďarčine niesla názov Róza - menedékház a v nemčine Rosen - Hütte. Po desiatich rokoch blízko nej začali vyrastať nové objekty budúcich Studenopotockých kúpeľov. Ruženinu chatu premenili na núdzovú ubytovňu pre personál, potom na sklad a napokon na maštale. Roku 1893 vyhorela.[1][2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. GAŠPAR, Ján. Tatry. Staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Region Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 261.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]