Zbojnícka chata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zbojnícka chata
Magas-Tátra, Nagy-Tarpataki-völgy, Hosszó-tavi Rabló mh.jpg

49°10′36″S 20°10′02″V / 49,176667°S 20,167222°V / 49.176667; 20.167222Súradnice: 49°10′36″S 20°10′02″V / 49,176667°S 20,167222°V / 49.176667; 20.167222
Nadmorská výška 1 960 m n. m.
Pohorie Tatry
Poloha Veľká Studená dolina
Rok založenia 1907
Najľahší výstup z Veľkej Studenej doliny
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
Commons Zbojnícka chata
Webová stránka www.zbojnickachata.sk

Zbojnícka chata je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou v závere Veľkej Studenej doliny v Tatrách.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkú Studenú dolinu, ako mnohé iné, v dávnej minulosti navštevovali hľadači pokladov i zlatokopi. O nich sa však nezachovali žiadne záznamy. Pravdepodobne prvým po mene známym turistom, ktorý ju navštívil bol tatranský sprievodca Gregor František Berzevici (1763 – 1822). Uhorský karpatský spolok v roku 1893 inicioval výstavbu vysokohorského chodníka. Keď sa v roku 1901 stal majiteľom doliny Uhorský lesný erár, v roku 1907 tu postavil poľovnícku chatu, ktorú o tri roky neskôr premenil na turistickú ubytovňu. Pravdepodobne po pytliakoch, ktorí dolinu v minulosti navštevovali, dostali plesá názov Zbojnícke a po nich turistickú útulňu v roku 1924 nazvali Zbojníckou chatou. Po prvej svetovej vojne chatu dostal do nájmu Klub československých turistov. Jeho členovia ju postupne prestavovali. Bola však studená, poskytovala, len veľmi obmedzené služby a to len v letnej turistickej sezóne. Po vzniku horolezeckého spolku JAMES (1921) prejavovali o chatu väčší záujem horolezci a lyžiari. To urýchlilo snahu jej nájomcov o sprevádzkovanie chaty v zimných mesiacoch. Terajšiu podobu začala chata dostávať v roku 1983. Projekt vyhotovil Stavoprojekt Liberec, vedúcim projektantom bol Ing. K. Novotný a zodpovedným projektantom Ing. Franc, výstavbu realizovala vtedajšia Tatranská správa účelových zariadení SO ČSZTV. Chata po prestavbe bola daná do užívania v roku 1986.[1] V noci zo 14. na 15. júna 1998 chatu zničil požiar. V júli toho istého roku postavili tu provizórny bufet, stanicu horskej služby a nocľaháreň pre brigádnikov. Dňa 20. Októbra 2001 bola rekonštrukcia chaty dokončená.[1] [2] V súčasnosti jej majiteľmi sú Klub slovenských turistov a JAMES (Slovenský horolezecký spolok) [3]

Chatári[upraviť | upraviť zdroj]

Mená prvých letných chatárov sa nezachovali

  • Dezider Palkovič (spolupracovníkmi boli Štefan Zamkovský a Peter Tomčík) 1927 – 1934
  • Viliam Benko
  • Eduard Kirchner 1936 – 1938
  • Zoltán Pavličko 1938 – 1941
  • Ján Dudek 1942 – 1948
  • Vladimír Lang 1948 – 1949
  • Gejza a Alexius Körtvélyessy 1950 – 1960
  • František Kele st. 1961 – 1969
  • Belo Kapolka 1969 – 1973
  • Eduard Záhor 1973 – 2015
  • Dominika Dejczöová, Michal Brun - 2015

Vysokohorskí nosiči a spolupracovníci[upraviť | upraviť zdroj]

Nezachovali sa všetky mená. Medzi mnohými boli: Jozef Šimko, Alojz Krupitzer, Michal Bobula, Štefan Česla, Arno Puškáš, Ladislav a Arpád Szabóovci, Július Andráši, Krištof Zlatník, Milan Valovič, Kurt Pavlík, Atila Dejczö, Ján Poljak, Július Šoltés, Alan Štolc, Juraj Weincziller, Ondrej Hudaček s manželkou Máriou, Jozef Čižik, Jozef Bobák, Tomaško, Ondrej Kačmarčík, Milada Leidová, Jozef Petras, Karel Vondra, Dušan Činčár, Ing. Ivan Fiala, Jaromír Stejskal, Karel Krčal, Peter Bednařík, Miloš Binár, Anton marec, Viktor Beránek, Ladislav Kulanga, Vladimír Tatarka, Ladislav Králiček, Jozef Milo, Jan Beránek, Ladislav Šťastný, Pavol Barabáš a iní.[1]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti poskytuje ubytovanie pre 16 osôb v spoločnej nocľahárni, vhodnej i na dlhšie pobyty. K dispozícii je kuchynka s plynovým varičom, úžitková voda a sušiareň, WC je mimo chaty. Zariadenie ponúka i stravu, pripravovanú priamo na chate.

Pre návštevníkov je prístupná terasa s výhľadom do doliny, v zime a nevhodnom počasí poteší posedenie pri krbe. Pre aktívnych turistov je k dispozícii ľahká i náročná turistika, horolezectvo a lyžovanie s inštruktormi.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mrázik František, Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Vydavateľstvo Print – Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]