Anton Marec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Anton Marec
slovenský spisovateľ a dramatik
Narodenie11. august 1953
Chlmec pri Žiline, Česko-Slovensko
Úmrtie21. september 2021 (68 rokov)
Vysoké Tatry, Slovensko
Alma materPedagogická fakulta v Banskej Bystrici

Anton Marec (* 11. august 1953, Chlmec pri Žiline – † 21. september 2021, Vysoké Tatry)[1][2] bol slovenský prozaik a dramatik, autor literatúry pre deti a mládež.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 11. augusta 1953 v Chlmci, obci na sútoku Kysuce a Váhu, ktorá dnes tvorí súčasť mesta Žilina.

V roku 1971 maturoval na žilinskom gymnáziu, v rokoch 1974 – 1979 vyštudoval Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici, kombinácia slovenčina – angličtina.[1] Už predtým však pracoval ako nosič na Zbojnícku chatu v Tatrách a uskutočnil tam niekoľko pozoruhodných horolezeckých výstupov. Do hôr sa vrátil aj po skončení školy. Pracoval ako profesionálny člen Horskej služby, nosič, chatár (Chata pod Rysmi, Chata pri Zelenom plese, stará chata na Solisku) a horský vodca. V prelomových rokoch 1990 – 1991 bol šéfredaktorom Tatranského dvojtýždenníka. Od roku 1993 podnikal v cestovnom ruchu. Vybudoval lyžiarske stredisko na Podbanskom, kde spolu s manželkou prevádzkoval aj lyžiarsku školu. V lete spolupracoval s britskými a americkými cestovnými kanceláriami a sprevádzal ich klientov na vysokohorských výstupoch v Tatrách. Svoje podnikanie, prinútený okolnosťami, aké nové pomery vytvorili na Podbanskom, ukončil roku 2012. Krátko nato odišiel do invalidného dôchodku.[chýba zdroj]

Vo Vysokých Tatrách vykonal v lete i zime vyše tristo horolezeckých výstupov a niekoľko náročných lyžiarskych prechodov, liezol aj v Alpách, na Kaukaze a Pamíre.[chýba zdroj]

Je autorom tridsiatich kníh, niekoľko z nich bolo vyznamenaných Cenou Literárneho fondu, Cenou pre detské knihy Bibiana či spolkovými cenami.

Roku 2018 mu bola udelená cena Cena primátora mesta Vysoké Tatry.[2]

Žil v Novom Smokovci, jeho synom je známy publicista Samuel Marec.[2]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju prvú poviedku uverejnil Anton Marec v časopise Vysoké Tatry ako dvadsaťročný. Neskôr pravidelne publikoval vo vtedy najčítanejšej víkendovej Pravde na nedeľu, jeho poviedky často vysielal aj Slovenský rozhlas. Knihou debutoval roku 1982, a to novelou Na hrebeni víchrica. V nej, podobne ako v spomínaných poviedkach či v desiatke nasledujúcich knižiek, svojráznym spôsobom a cez silné príbehy v exponovanom horskom prostredí zobrazil tatranský vysokohorský svet s jeho vlastnými pravidlami a morálnymi zákonmi, čo v kontexte vtedajšej slovenskej literárnej produkcie vyvolalo nekaždodenný ohlas u literárnej kritiky, no najmä u čitateľov. Postupne sa však jeho prózy (Na Solisko hviezdy nepadajú, Len popol vo vetre, Kruté safari) menia na záznam zásadných premien spôsobených silou kapitálu a ľudskej márnomyseľnosti, ktoré po roku 1989 neobišli ani Vysoké Tatry. Starý, ešte viacmenej autentický tatranských svet vytváraný sieťou osobných vzťahov ľudí s rovnakou skúsenosťou i životnými hodnotami, horské prostredie prinášajúce zážitky obohacujúce najmä ľudskú dušu, definitívne prestáva existovať, cena človeka už nespočíva v jeho skutkoch, ale vlastníctve majetku.[chýba zdroj]

Na čo sa to menia Tatry? Najvýstižnejšie o tom vari vypovedá podtitul knižky vydanej roku 2010 – Ako sa národný park mení na lunapark..[chýba zdroj]

Okrem poviedok a noviel sa Anton Marec snažil zachytiť svet hôr však aj v niekoľkých knižkách tzv. literatúry faktu.

Neskôr sa dominantnou témou Antona Mareca stáva kraj pod Tatrami, teda Spiš, najmä jeho história. Na jej interpretáciu si zvolil svojský žáner – kombináciu reálnych historických udalostí s povesťami a legendami. Aj tu však, podobne ako v knižke o tatranských názvoch či názvoch spišských obcí, na pozadí prísne etymologických rozborov starých miestopisných názvov otvára ich doteraz netušené významy a tak trochu aj nový pohľad na už desaťročia rovnako interpretovanú históriu tohto kraja.

Okrem nižšie uvedených kníh napísal Anton Marec v osemdesiatych rokoch aj niekoľko rozhlasových hier. Dramatizáciu knižky Spišské povesti s uvádzalo Spišské divadlo s pozoruhodným úspechom v rokoch 2015 – 2018.[3]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorba pre dospelých[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1982Na hrebeni víchrica, novela
  • 1985Stopy túlavej zveri, zbierka poviedok
  • 1986Za vrcholom vrchol, novela
  • 1989Kroky proti vetru
  • 1990Až ťa odpočítajú
  • 1992Listy nevidiacim, hudba pre nepočujúcich, novela
  • 1994V doline dlhých tieňov, novela
  • 1995Na Solisko hviezdy nepadajú, zbierka poviedok
  • 2000Kruté safari
  • 2000Len popol vo vetre
  • 2002Dlhé sú tiene okamihov
  • 2003V dreve zomiera noc
  • 2012Aj Spiš ronil svoje slzy

Literatúra faktu[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1989Zóna odvahy – črty o zdolávaní najvyšších horských vrcholov
  • 2007Tatranské siluety – portréty ľudí, čo svojimi životmi napísali autentický tatranský román
  • 2010Tatranské (dez)ilúzie alebo Ako sa národný park mení na lunapark
  • 2017Spišské nomen omen – prehľad názorov o pôvode, vývoji a význame miestopisných názvov
  • 2018Po stopách tatranských názvov – nový pohľad na minulosť našich veľhôr
  • 2020 – Názvy, čo písali históriu Sp. Novej Vsi a Slovenského raja
  • 2020 – Po stopách tatranských názvov, 2. vydanie
  • 2021Tatranské osady : Udalosti, stavby a postavy
  • 2021 – O pôvode názvov spišských obcí a miest[4]

História, povesti a legendy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1991 – Zlato pod Kriváňom
  • 1993 – Zakliaty hrad v Tatrách
  • 1994 – Jánošík, Jánošík (preklad do angličtiny 1995)
  • 2000 – Hnali sa veky nad hradbami
  • 2001 – Kežmarská čierna pani
  • 2002 – Tatranské povesti
  • 2004 – Spišské povesti
  • 2018 – Povesti z Tatier
  • 2019 – Bardejov 1320 – 2020
  • 2019 – Kežmarok 1269 – 2019
  • 2019 – Jánošík, Jánošík... (2. rozšírené vydanie)
  • 2019 – Levoča
  • 2020 – Spišský hrad a okolie
  • 2021 – Stará Ľubovňa a okolie

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Anton Marec [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online.
  2. a b c TASR. Vo veku 68 rokov zomrel spisovateľ Anton Marec. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-09-23. Dostupné online [cit. 2021-09-23].
  3. Príjemné putovanie regiónom [online]. monitoringdivadiel.sk, 2014, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online.
  4. MAREC, Anton. O pôvode názvov spišských obcí a miest [online]. [Cit. 2021-09-23]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]