Votrubova chata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Votrubova chata
Votrubova chata v Doline bielej vody.jpg
Votrubova chata v roku 1936
49°13′26″S 20°13′28″V / 49,223955°S 20,224371°V / 49.223955; 20.224371Súradnice: 49°13′26″S 20°13′28″V / 49,223955°S 20,224371°V / 49.223955; 20.224371
Nadmorská výška1 675 m n. m.
PohorieVysoké Tatry
PolohaDolina Bielych plies
Rok založenia1922
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku

Votrubova chata, v turistickom žargóne Votrubovka (poľ. Schronisko Votruby, maď. Votrubamenedékház, Wotrubamenedékház, nem. Votrubahütte, Wotrubahütte) bola pôvodne vojenskou stavbou, neskôr chatou v Doline Bielej vody vo Vysokých Tatrách. Stála pod Predným Kopským sedlom, na severozápad od Veľkého Bieleho plesa a bezprostredne na juh od chodníka na Kopské sedlo. Zanikla v roku 1942.

Z histórie[upraviť | upraviť kód]

Po skončení prvej svetovej vojny vojaci novovytvorenej československej armády začali obsadzovať strategické miesta v novej Československej republike. Do Popradu prišla 6. januára 1919 2. horská brigáda. Jej príslušníkom bol nadporučík - veliteľ 3. roty 7. horského práporu, od roku 1920 štábny kapitán Václav Dusil, neskôr major a podplukovník. Okrem iného bol poverený zúčastňovať sa na práci Československo-poľskej delimitačnej komisie, ktorá mala za úlohu s konečnou platnosťou vyriešiť spory o novú hranicu s Poľskom a vytýčiť severnú hranicu v oblasti Západných, Vysokých a Belianskych Tatier, ktorá mala viesť po hrebeni Tatier.

Územné nároky Poliakov sa aj navonok prejavovali koncentráciou ich vojska v chatách poľských Tatier. Javorová a Bielovodská dolina boli v oblasti poľského záujmu. A to Václavovi Dusilovi vnuklo myšlienku zabezpečiť hranice s Poľskom prítomnosťou vojakov v tatranských dolinách. Navrhol, aby vojsko postavilo v Doline Bielych plies pod Predným Kopským sedlom chatku s dvomi miestnosťami. Bola dokončená v auguste 1922. Pomenovali ju Votrubova chata na počesť vtedajšieho veliteľa 2. horskej brigády v Spišskej Novej Vsi a predsedu Podtatranskej župy Klubu československých turistov generála Jána Votrubu. Na výstavbu prispelo aj ústredie klubu v Prahe. Keď boli československo - poľské hranice právoplatne ustálené, chata bola v roku 1924 odovzdaná do správy kežmarského odboru Klubu československých turistov.

Slávnostne bola otvorená 1. júla 1924. Jej prvými sezónnymi správcami boli dvaja študenti. Turisti sa ju pokúsili, bez ohlasu, premenovať na Jánošíkovu chatu. V jeseni 1924 tu začal chatárčiť Jozef Kertész z Kežmarku. Pôsobil tu do roku 1927. Votrubova chata sa stala obľúbeným miestom lyžiarov. Mala kuchyňu predsieň, jedáleň a spoločnú nocľaháreň s 32 posteľami. Zakrátko to nestačilo. V roku 1932 Klub československých turistov vybudoval na zadnej strane prístavbu s jedálňou, nocľahárňou a izbami v manzardkách. Kapacita lôžok sa zvýšila na 42. Chatárom bol vtedy Bohdan Pohla, ktorý tu účinkoval do roku 1938. Po ňom nastúpil Alojz Krupitzer. V roku 1942 chatu rozobrali a namiesto nej pri Veľkom Bielom plese postavili Kežmarskú chatu.[1][2]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. GAŠPAR, Ján. Tatry. Staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Region Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 261.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]