Egidova chata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Egidova chata
Egyed-menedékház.JPG

49°12′37″S 20°13′17″V / 49,210141°S 20,22132°V / 49.210141; 20.22132Súradnice: 49°12′37″S 20°13′17″V / 49,210141°S 20,22132°V / 49.210141; 20.22132
Nadmorská výška 1 550 m n. m.
Pohorie Vysoké Tatry
Poloha v doline Zeleného plesa
Najľahší výstup po žltá turistická značka značke z Kežmarských Žľabov
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
Commons Egidova chata

Egidova chata, Egýdiova chata (podľa staršieho pravopisu), (poľ. Schronisko Idziego, nem. Egydihütte, Egydi - Schutzhhütte, Egyde - hütte, maď. Egyed - menház, Egyed - ház, Egyed - gunyhó) je dávno zaniknutá chata na brehu Zeleného plesa vo Vysokých Tatrách.

Z histórie[upraviť | upraviť zdroj]

Dolina Bielej vody a Zeleného plesa boli oddávna cieľom turistických výletov už v polovici 16. storočia. Uhorský karpatský spolok v snahe ešte viac sprístupniť túto časť Vysokých Tatier a poskytnúť turistom servisné služby sa rozhodol postaviť v Predných Meďodoloch jednopriestorovú turistickú chatku (útulňu). Vyrástla na ľavom brehu potoka neďaleko betlianskeho košiara, asi v nadmorskej výške 1 520 m n. m.. Nazvali ju Egidova chata. Meno jej dal vtedajší predseda Uhorského karpatského spolku, veľkolomnický statkár Egid Berzevici. Chatu často navštevovali a neoprávnene užívali belianski pastieri. Preto ju v roku 1880 preniesli na severný breh Zeleného plesa. V roku 1883 vyhorela. Druhú Egidovú chatu postavili na tom istom mieste, ale tentoraz na južnom brehu jazera. Premiestnili ju po zlých skúsenostiach s mikroklímou. V roku 1883 ju dva požiare poškodili a potom spustla. Tretia, murovaná, s piatimi izbami (Fridrichova chata) vyrástla na severnom brehu plesa v roku 1897. Položila základy svojej nástupkyni neskoršej Chate pri Zelenom plese.[1][2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. GAŠPAR, Ján. Tatry, staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Región Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 263.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]