Kôprovský potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kôprovský potok
Potok
Koprowa Woda a1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Prameň Vysoké Tatry
Ústie Belá
Dĺžka 14 km
 - Dĺžka toku na Slovensku 14 km
Wikimedia Commons: Kôprovský potok
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kôprovsky potok (maď. Koprova-patak, nem. Koprova Bach, poľ. Koprowa Woda) je zdrojnica rieky Belej. Odvodňuje Kôprovú dolinu vo Vysokých Tatrách.

Je to horská bystrina, ktorá oddeľuje Západné Tatry (časť Liptovské kopy) na pravom brehu a Východné Tatry (časť Vysoké Tatry) na ľavom brehu. Spolu s Tichým potokom je zdrojnicou Belej a má dĺžku 14 km. Kôprovský potok je niekedy nesprávne označovaný ako Kôprový potok. Kôprovský potok je typom vodného toku vysokohorskej oblasti, má prechodný snehový typ režimu odtoku s nadpriemerným odtokom v apríli až júli (maximum v máji až júni) a s minimom v januári až februári.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká sútokom dvoch hlavných zdrojníc, Hlinského potoka, ktorý odvodňuje Hlinskú dolinu a pramení pod sedlom Vyšným Kôprovským sedlom (2 180 m n. m.) a Temnosmrečinského potoka vytekajúceho z Temnosmrečinskej doliny, v nadmorskej výške 1 384 m n. m..

Dlhší Hlinský potok preteká severozápadným smerom Hlinskou dolinou a zľava priberá prítok spod Hrubého vrchu. Kratší Temnosmrečinský potok vyteká z Vyšného Temnosmrečinského plesa v nadmorskej výške 1 716 m n. m., tečie na severozápad a následne vteká do Nižného Temnosmrečinského plesa. Z neho vyteká v nadmorskej výške 1 674 m n. m., vytvára Vajanského vodopád a preteká pásmom kosodreviny. Pritom sa oblúkom stáča na juhozápad a pokračuje k sútoku s Hlinským potokom.

Od ich sútoku preteká Kôprovský potok zalesneným územím najprv na západ, následne sa stáča na juhozápad a preteká širokou Kôprovou dolinou, kde postupne priberá mnohé prítoky: Vyšná Závrať (sprava), Závrať (sprava, 1 279,7 m n. m.), prítok spod Sedla pod Krížnou, Nefcerský potok (zľava) a rozširuje svoje koryto.

Pokračuje priberajúc ďalšie prítoky, najdlhším je ľavostranný prítok zo Škaredého žľabu, bystrina sa postupne stáča na západ a tesne pred sútokom tečie na krátkom úseku na severozápad.

Pri osade Tichá sa spája (976,8 m n. m.) s vodami sprava pritekajúceho Tichého potoka a ďalej tečú spoločne ako Belá.

Pravostranné prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

  • potok pretekajúci Kobylou dolinou
  • Garajov potok
  • Turkov potok
  • potok zo severovýchodného svahu Krížnej (2 038,7 m n. m.)
  • potok z juhozápadného svahu Krížnej

Ľavostranné prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

  • potok zo severného svahu Hrubého vrchu (2 428,3 m n. m.)
  • Nefcerský potok
  • potok z dolinky Kotlina
  • potok zo Škaredého žľabu
  • štyri krátke prítoky zo severných a západných svahov Grúnika (1 576,0 m n. m.)

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov potoka vznikol pravdepodobne z názvu Kôprovskej doliny, ktorá ho získala z hojného vyskytu kôprovníčka bezobalného (Mutellina purpurea).

Splavnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti nie je splavný kvôli zahataniu kmeňmi a konármi stromov spadnutých počas víchrice v decembri 2004. Za VV je splavný od cestného mosta po sútok s Tichým potokom (extrémne ťažké, zablokované koryto - WV IV+ - V).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]