Temnosmrečinská dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 49°11′26″S 20°02′02″V / 49,1905556°S 20,0338889°V / 49.1905556; 20.0338889
Temnosmrečinská dolina
dolina
Dolina Ciemnosmreczyńska a1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška > 1 350 m n. m.
Súradnice 49°11′26″S 20°02′02″V / 49,1905556°S 20,0338889°V / 49.1905556; 20.0338889
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Temnosmrečinská dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Temnosmrečinská dolina

Temnosmrečinská dolina (niekedy aj Temnosmrečianska dolina, Temnosmrečinová dolina a Temnosmrečinovská dolina, (poľ. Dolina Ciemnosmreczyńska, nem. Smrečiner Tal, maď. Szmrecsini völgy) je jedno z hlavných odvetví Kôprovej doliny, jej priamym horným pokračovaním medzi hlavným hrebeňom Vysokých Tatier od Liptovských múrov po Čubrinu, potom hlavnou osou krivánskej rázsochy od Čubriny po Kôprovský štít a Prostredný chrbát. Na prvej dolinnej terase je jeden z najkrajších tatranských vodopádov Vajanského vodopád, ktorý vytvára potok tečúci z Nižného Temnosmrečinského plesa. V doline je aj Vyšné Temnosmrečinské pleso. Najvyššiu časť doliny tvori Piargová dolinka.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie prešlo z lesa, ktorý sa rozprestiera pod dolinným prahom Kobylej a Temnosmrečinskej doliny a volá sa Temné smrečiny. Temné smrečiny tvorí hustý, temný, tmavý smrekový porast s prímesou smrekovca, starší ako sto rokov.[1]

Prví v doline[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým známym, ktorý ju navštívil, bol Juraj Pongrátz. Okolo roku 1750 meral hĺbku Nižného Temnosmrečinského plesa. Nedosiahol presný výsledok. Dňa 26. augusta 1751 navštívil pleso Jakub Buchholtz s dvoma pomocníkmi. V zime dolinu prví navštívili Poliaci W. Skórczewski a Stanisław Gąsienica Byrcyn 7. januára 1914.[2]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Odporúčané túry:

  • zelená turistická značka po zelenej značke od rázcestia v Hlinskej doline cez Temné smrečiny a prah Kobylej doliny na sedlo Závory: 1:35 h, ↓ 1:15 h
  • červená turistická značka po červenej značke o rázcestia v Temných smrečinách nad Nižné Temnosmrečinské pleso: 1 h, ↓ 45 min.[2]

Kobylia a Temnosmrečinská dolina sú prísnymi prírodnými rezerváciami TANAPu.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]